Agota Kristof - Veľký zošit/ Dôkaz / Tretie klamstvo

30. března 2017 v 0:27 | ONA |  Knižnica
Poslednú dobu som sa až príliš rozčítala a kde by som mohla (snáď) nájsť podobných knihomoľov ak nie na blogu?
Podelím sa s vami či už častejšie alebo aj nie...s objavmi ktoré vo mne zarezonovali. Či už v tom dobrom alebo zlom význame.
Privítajte prosím ....

AGOTU KRISTOF

Áno, jej meno vám napovedá správne (ak vám teda napovedá). Jedná sa o maďarskú autorku.
Nebudem vás zahlcovať informáciami o jej živote, ktoré ak chcete nájdete minimálne na wikipédii. Snáď k nej poviem len toľko, že Veľký zošit je nie len jej prvotinou ale aj najslávnejším dielom. Mňa osobne prekvapil rok 1987 kedy bolo toto dielo vydané. Nebudem však zatiaľ prezrádzať prečo.
Spomínaný román mal veľké ohlasy a zaznamenal úspech (bol dokonca sfilmovaný, čo si ja ani neviem predstaviť ale musím sa na to pozrieť) a tak sa dočkal dvoch pokračovaní a to Dôkazom (1988) a Tretím klamstvom (1991).
Agota bohužiaľ už nie je medzi nami a zomrel v roku 2011 s vekom 75rokov.

Veľký zošit / Dôkaz / Tretie klamstvo

" Stará mama je mama našej mamy. Predtým ako sme k nej prišli bývať, nevedeli sme, že mam ešte má mamu.
Voláme ju stará mama.
Ľudia ju volajú bosorka.
Ona nás volá sukini synovia"
Agota Kristof-Veľký zošit

Knihy sú vlastne rozprávaním dvoch bratov-dvojčiat. Claus a Lucas sú najlepší priatelia, spriaznené duše až niekedy dokonca jedna duša. Sledujeme ich osud od útleho detstva kedy zúrila vojna a oni boli nútení odísť bývať k svojej starej mame až po dospelosť kedy sa z tretieho klamstva vykľuje pravda.
Sama som na knihu natrafila náhodou, prečítala som snáď tri strany a MUSELA som si ju kúpiť. Vety sú krátke a štruktúrou jednoduché a dovolím si tvrdiť, že práve TO robí celé dielo uveriteľnejším. Smiala som sa, plakala....a úprimne, musela som aj odložiť knihu aby som predýchala niektoré stránky. Krutosť aj neha. Všetko tam nájdete ALE! Nie je to nič pre čitateľa ktorý hľadá jednoduchý príbeh. Skoro každá stránka obsahuje niečo, čo čitateľom pohne.
Odporúčam si zakúpiť/zapožičať rovno knihu, kde sú všetky tri príbehy. Nebudem vám prezrádzať dej. (sama to neznášam!). Ale vďaka tejto následnosti, vieme nazrieť do ich životov lepšie.
Kniha je určite určená 18+ ak nie aj viac. Krutosť ktorá sa tam vie objaviť a morbídne scény (na ktoré ja osobne nikdy nezbudnem!) považujem za osobitý podpis autorky a neodmysliteľnú súčasť charaktewru najzvláštnejších postáv s akými som sa kedy stretla.
Kto má rád dvojčatá, temnú atmosféru a príbeh čo dokáže vziať za srdce-neváhajte!

Sama som to zhltla za necelé dva dni
(upozorňujem- treba to predýchať)



 

Pripraviť, pozor,..párty!

11. března 2017 v 21:43 | ONA |  Denníček chorej mysle
Po dlhšom čase som sa rozhodla napísať článok, čo stojí za pozornosť a to....supertajná oslava nežnejšej polovičky v páre Denkovcov-slečny M.

Okrem toho, že je to jedna z najkreatívnejších osôb aké poznám, jej záľubou je aj fotografovanie a čer by v tom bol, keby sme to nejako nespojili.
Plán bol jednoduchý (ako vlastne vždy). Rezervovať miesta v troch podnikoch z ktorých jej vždy zdrhneme a necháme jej len obálku s fotkou podľa ktorej bude musieť uhádnuť v akom dalšom podniku budeme čakať. Samozrejme, že konečná stanica bol jedenz našich obľôbených podnikov kde si dáme kýbeľ (Capitan + Cola), vodnú fajku a zahráme Activity.
Poznáme sa....tak teda čo sa pokazilo? :D

Prvý problém boli rezervácie. Miesto sa našlo ale znamenalo to, že musíme začať o niečo skôr a vzhľadom na to, že sme nemali nič predom kúpené a pripravené to ideálna možnosť nebola. Nemali sme príliš na výber a tak sme sa rozhodli to zvládnuť.

Slečna M si myslela, že v ten deň pracujem a mala prísť ku mne na obed. 30minút pred jej príchodom som vbehla ku mne do práce a vysvetlila kolegyniam čo sa bude diať. Nechajte slečnu M zjesť jednu palacinku a potom jej dajte obálku v ktorej bola fotografia dalšieho podniku v ktorom sme ju reálne čakali. Celý čas som sa bála, že príde skôr a prichytí ma. Nič také sa nestalo a ja som utekala na dohodnuté miesto.

Tam som sa stretla už aj s mojím mužíkom a pánom D (priateľ slečny M). Vydýchli sme si, že aj napriek časovej tiesni sme to zvládli, už sme čakali len na oslávenkyňu....A tá nám to pekne vrátila.
Nevieme či tušila, že sa na ňu niečo chystá alebo nám chcela vrátiť, že sme v deň jej narodenín na ňu skoro celý čas kašľali lebo sme mali prácu s prípravou-napísala nám, že nepríde. Verte či nie, nebolo nám všetko jedno. Našťastie spojky v mojej práci mi dali vedieť, že dorazila a celkom nerozumie čo sa deje :D Meškala takmer hodinu!!!!! Obhryzené sme mali všetky nechty, tlačil nás čas kvôli dalšej rezervácii. Stále sme však mali čas.

Popíjali sme a tvárili sa, že nič dalšie sa nechystá. Nerozumiem ako je to možné, ale zatiaľ čo som ja bola na wc 3x ona ani raz!!! A tu bol problém-ako jej máme ujsť ked je pri nás?????? Účet bol už zaplatený (samozrejme o tom nevedela) a ona stále len sedí, do dalšej rezervácie ostávalo necelých 15minút.
Nie sme príliš nenápadní tajní agenti a či sa nám to páčilo alebo nie, vedela o čo nám ide. S veľavýznamným pohľadom sa dvihla, že ide (konečne!!!) na wc. Ledva zašla, pobrali sme veci a rozbehli sa preč. Na ostale po nás ostala len obálka, pred podnikom nás napadlo,že by sme sa mali uistiť,či tú obálku skutočne dostane do rúk. Tri hlavy sa naklonili do okna a ona nás zbadala. :D


Utekali sme takmer celú cestu (ako to len naše pľúca dovolili) do konečnej cieľovej stanice. Prišli sme 3minúty po rezervácii ale stôl nás našťastie ešte čakal. Rýchlo sme si vzali tortu (ktorú nám tam nechali v chladničke), objednali vodnú aj kýbeľ a snažili sa pripraviť posledné stanovište. Ešte neboli ani sviečky na torte a ona už stála pri našom stole. Poslali sme ju von :D
Ked boli konečne aspoň sviečky na svojom mieste a zapálené, zavolali sme ju späť a mohla sfúknuť sviečky :)

Večer dopadol parádne, posedeli sme. Vypili celý kýbeľ, mali super vodnú a zahrali nekonečne Activity či Zombie ruku. Cestou domov k slečne M sme sa obhadzovali zvyškami torty (čokoládovej!) :D

Možno moje plány nedopadnú nikdy tak ako majú, ale o to väčší zážitok a lepšia spomienka z toho vznikne :)
A k darčeku...okrem fotiek z podnikov (na ktorých sme boli samozrejme aj my), sme jej dali ešte fotky z príprav a s mužíkom špeciálnu krabičku s našou fotkou plnú malých rumov :D

Valentín na zjedenie

15. února 2017 v 23:05 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
V minulom článku som spísala svoj "plán" na ten precukrovaný "sviatok" Valentín a ako obyčajne ...skončilo to inak :D

Môj muž totiž dostal soplíček a tak ledva žil + v ten deň mal školenie v práci tak som ho nechcela zaťažovať ešte mojou predstavou romantiky a rozhodla sa pre pohodlnejšiu variantu.

Ked odišiel na školenie -posilnená slnečným dňom, vyupratovala som celý byt ale že komplet (kocúr utekal najskôr pred vysávačom, potom naspäť pred mopom, takže chlpov bolo stále všade dosť ale aspoň som mala lepší pocit :D).
Potom som po tom upratanom (ale chlpatom) byte poschovávala odkazy. Popravde schované moc neboli, miesto ako televízor, zrkadlá, chladnička a dvere nie sú práve skrýšou ale môj muž je taký všímavý (asi ako každý muž) a priznal sa, že ich našiel až postupne :D.

Dalšia časť bola našťastie načasovaná dokonale. Ja som utekala na prednášku a tak ked sa vrátil môj muž zo školenia mohol započať pátranie po odkazoch (bolo by asi divné keby som mu stála za chrbtom a čakala kedy ich nájde :D).
Dalšia časť darčeku bola jednoduchá ako facka a to "večera" v podobe fast foodu. Poprosím 2x veľké menu s colou a k tomu samozrejme další odkaz a fľaša šampanského-mohlo sa ísť domov za mužíkom.
Aby toho nebolo nebodaj málo, chcela som ho prekvapiť a tak som sa vykašľala na kľúče, darčeky položila na zem a použila zvonček. Chcela som len zazvoniť a schovať sa na schodisku nech si nájde balíček pred dverami aj s odkazom. Smutné je,že som mala pocit, že ten zvonček nefunguje a tak som zvonila tak dlho, že som sa nestihla schovať :D :D

Môj mužík ma však prekvapil (a nie len tak, že otvoril tie dvere) ale hned mi prikázal zatvoriť oči a odviedol ma do obývačky kde....nič nebolo :D A verte mi, že som kukala okolo seba a hľadala dôvod prečo som mala mať akože zatvorené oči :D Asi to bol nejaký druh žartu. Prikázal mi teda zavrieť oči zas a odviedol ma do kuchyne kde ma čakala na stole veľká kytica s mojími obľúbenými slnečnicami :3 , fľaša vínka a veľká porcia sushi :)

Láska ide jednoducho cez žalúdok a už vieme čo má ten druhý rád. Zmýšľame teda takmer rovnako, dokonca som si tú kytku nemusela kúpiť ani sama :D
A tak sme sa napučili jedlom, kedže sme obaja trochu chorí (alkohol sa stále chladí) kukli si sme pri čaji romantickú komédiu :)

Jediné mínus ktoré vidím, je mužíkove priznanie, že rozmýšľal, že by mi dal mačiatko. :D Toto sa mi nerobí a nehovorí (zvyšok večera som čakala stále kedy mi to mačiatko dá :D)

Aký ste mali Valentín vy? Papučový? S priateľmi? Či romantika?
 


Minivýročie a jednoizbové rande

11. února 2017 v 21:33 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Dnes máme s mužíkom minivýročie. A poviem vám, nie je asi nič krajšie ked vás ráno zobudí pred odchodom do práce s bozkom a podakovaním za tie dni čo sme už spolu.

Od pondelka mi začína semester a ja budem behať medzi prácou-školou a potom unavená domov. Valentína síce nejako extra neuznávam ale kedže som žieňa romantické a toho času bude pomenej, využijem tento precukrovaný sviatok na dalšie milé prekvapenie.

Nechystám nič extra. Vlastne som chcela len urobiť také mini-rande v našom byte.
Romantická večera pri sviečkach v kuchyni kde si dáme aj nejaké bublinky, potom mi v chodbe dá ružu (ktorú si kúpim a čarovne vytiahnem z kúpeľne :D) a dalej pôjdeme do kina obývačky kde si spolu pozrieme nejaký super film.
Ako darček a podakovanie za krásne rande ho čoká balíček z Mekáča :D :D

Ale samozrejme, nespolieham sa na tento plán na 100% kedže...moje plány nie vždy skončia tak ako chcem či dúfam a tak je možné, že celý deň dopadne inak :)

Ako ste na tom vy? Uznávate Valentína? Budete ho nejako "oslavovať" alebo bojkotovať pri nejakom krvavom filme?


Radosti na každý týždeň °°6

5. února 2017 v 12:21 | ONA |  Radosti
Ano, konečne sa mi podarilo napísať Radosti na každý týždeň normálne za týždeň (gratulácie neskôr) :D

1. Matka drakov a vládca ohňa

Draky súvisia s mojou zldhavou traťou náštev u zubára (o tom dám samostatný článok), hoci vyzerám ako taký nepodarená Bezzubka, som rada, že sa konečne veci dali do pohybu.
Ale táto radosť mala byť vlastne o mojej novoobjavenej schopnosti založiť oheň. Trvalo to iba deň a pol a ja každé ráno nebojácne zakladám oheň v domácom kozube. Spokojne si ťapkám po ramene.

2. Domček na kraji mesta

A aby som bola teda aktuálna a vysvetlila aj kozub. Tento týždeň trávim v dome u mojej sestry na strednom slovensku. Krásne tu sneží a ja si váľam šunky pred krbom s knihou v ruke alebo v posteli pod perinou s filmom. No nie je mi sveta žiť?

3. Seriálové...

Potupne priznávam, že tento seriál ma obyšiel. Neviem ako ale stalo sa ...a tak v jeden večer kedy som nevedela čo s sebou (a voľným časom-už potrebujem ísť späť do práce) som sa rozhodla prerušiť túto prázdnotu a pustila som si spomínané Gilmorky. A okrem toho, že ma prenasleduje neskutočná chuť na kávu asi každých 5minút (aj ked kávu práve pijem :D) tak svoje rozhodnutie neľutujem :D Série zábavy môžu začať :)

4....aj filmové maratóny

Pri obrazovke ešte ostaneme. Musím spomenúť totiž dva filmy, ktoré ma veľmi potešili a konečne som mala pocit, že ich pozretím som nepremárnila kúsok svojho mladého života.
LA LA LAND
Verím, že tento film ste zachytili aspoň jedným očkom či už na plagátoch alebo na udeľovaní cien (7 Zlatých glóbusov nie je udelených len tak). Krásna farebnosť, piesne či tanečné scény. Film určite prekonal moje očakávania a ostal mi po ňom krásny nostalgický pocit. Z deju vám neprezradím nič, ak ste to nevideli: POZRITE SI TO! :)
DON'T BREATHE
Alebo inak povedané Muž v temnote je niečo na pomedzí horor-thriller a hoci začiatok nie je svetaborný nenechajte sa odradiť. Postupne začnete mimovoľne zadržiavať dych aby vás ten slepec nedajbože nezapočul. Film ktorý by sa rozhodne oplatil pozrieť v kine! Ak máte radi napätie a nečakané dejové zvraty je tento film pre vás.

Radosti na každý týždeň (alebo dva či viac) °°5

29. ledna 2017 v 14:57 | ONA |  Radosti
Viem, zanedbala som to tu ale skúškové ma dobehlo a kedže som všetko dokázala na prvý termín (gratulácie neskôr) môžem sa konečne vrátiť k radostiam :)

1. Skrine!!!

Ako (často) spomínam, bývam v novom byte. Jediné čo mu chýbalo boli skrine, ktoré mali prísť až 11.1 ALE na naše nemilé prekvapenie prišli o kúsok neskôr. Hlavné je, že už nemusím zakopávať o vrecia s oblečením a môžem si povedať, že domov je konečne kompletný :)

2. Späť v práci

Pravdepodobne trochu netradičná radosť ale popravde, neznášam ked mám voľno :D Jeden deň ešte beriem ale akonáhle mám už dva dni voľné som nervózna a nejde ani tak o financie ale ja potrebujem nejaké vyplnenie času a najlepšie niečím zmysluplným- ako napríklad robiť zákazníkom radosť palacinkami :D Je to tak, milujem gastronómiu a ešte viac svoju prácu :D A aj ked niekedy nadávam, že je toho veľa a som pri panviciach pripútaná každý deň, má to svoje čaro.

3. Malá párty

Na našu dalšiu mesačnicu sme si spravili radosť viac ako sme čakali. Najskôr na večeru sushi a potom párty s Denkovcami pri aktivitách a zlej vodnej fajke :D. O tomto vám jednoducho budem musieť napísať článok v ktorom zhrniem tie naše akcie. Výsledok ale bol, že sme spali u Denkovcov a môj mužík mal skoro otras mozgu. (máte sa na čo tešiť!)

4. Kolaudácia bytu

Hoci už nejkú tú dobu bývam v novom, nemala som vdaka sviatkom príležitosť pozvať moje ženy na okuknutie bytu a tak v jeden krásny deň po práci sa to muselo stať....v skratke to prináša pizzu + hranolky + víno= skoro v kóme od toľkého jedla. :D Kukli sme si romantický film a poohovárali mužské pokolenie, presne tak to má byť :D

5. Domov pre neobyčajné deti...

Kedže som mala stres zo skúšok (preto tie moje radosti sú až trojtýždňové) môj mužík sa rozhodol ma potešiť a ako prekvapenie mi do práce doniesol práve túto knihu. Film som už videla a úrpimne som bola zvedavá na knihu a celkom milo ma prekvapila. Bod plus pripisujem autentickým fotkám, ktoré dodali atmosféru akú si kniha vyžadovala. No nemám nejlepšieho muža? No mám.

6. Veľa šťastia zdravia...

Kolega mal narodeniny a tak okrem torty (ktorú upiekol šéfino!) sme museli tento blížiaci sa dátum aj zapiť. Po práci sa to však trochu zvrtlo, oslávenec už odišiel a my čo sme ostali sme vypeckovali hudbu 90rokov, tancovali na stoloch a užili si to tak ako dávno nie. Stará parta žien, ktorá nastúpila v rovnakom čase. A to si človek myslí, že práca v palacinkárni by mala byť okej.

7. Dvojité netradičné rande a iné pohromy

Dalšia radosť súvisú s našimi Denkovcami. Opäť sme si spravili čas stretnť sa a zájsť na dvojité rande a teraz sme to naozaj rozbalili. Najskôr Laser game v speace wordl (veľmi odporúčam) kde sme sa unaháňali a pekne zapotili a konečne sa trochu rozhýbali a následne motokáry ktoré ma najskôr desili (trauma z kolotočového autodromu) a pak sme si dopriali dve jazdy. To všetko v jeden večer a vypľulo nás to takmer až o pol 1 ráno. Pokračovali sme aj v další deň kedy sme sa vyštafírovali a vybrali do SND na balet (taktiež sa pokúsim v dohľadnom čase o osobitný článok).

8. 40 nie je žiadny vek...

Rodina sa zišla opäť pokope a to pri príležitosti švagríkových 40 narodenín. Jedlo sa, pilo sa a najmä veľa smialo. Škoda len, že sa môj mužík nemohol zúčastniť kedže (opäť) pracoval. Užívam si teda momentálne voľno mimo hlavné mesto pri kozube u ségry.

Pôjdeš so mnou na rande?

11. ledna 2017 v 0:19 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Hoci sme s mojím mužom spolu už nejaký ten týždeň, neznamená to, že by mal vzťah šľapať v zabehnutých koľajách.
A teda...rada vymýšľam "nové" veci. A tak sa stalo, že som môjho muža pozvala (zas) na rande.
Mala som (ako vždy) viac plánov. Kúpiť mu ružu a zahrať sa na gentlemana, alebo urobiť mu doslova kozmický výlet a vziať ho do INCHEBY na cosmo výstavu a potom na film Pasažieri....ale...čo si budeme hovoriť, improvizácia je moje pravé orechové.

Impulzívne

5. ledna 2017 v 2:36 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Toto je len malá uvedomelá patetická chvíľka ale...
som veľmi šťastná, že mám môjho mužíka.
aj ked sa niekedy pochytíme (a úprimne, je to často kvôli mojim náladám), som veľmi šťastná, že ho mám :)
Snaží sa mi splniť všetko čo mi na očiach vidí, je ku mne milý a pozorný a popravde, nemám pocit, že mu tú vdaku dávam často najavo. Jedného dňa to tu však nájde. Malé vyrozumenie, že aj to, že vedľa mňa pokojne/spokojne odfukuje a len tak trochu našpúli spodnú peru ked ho pohladím po líci je pre mňa z najväčších darov ktoré mi dáva (okej viac sviečok do nášho bytu by neuškodilo!!) :D
Milujem ho! (uspaného, potetovaného, ironickéhé...celého)

Radosti na každý týždeň (alebo dva)°°4

1. ledna 2017 v 21:24 | ONA |  Radosti
Blogové duše, prajem Vám aby tento nový rok bol lepší ako minulý, nech sa stratia všetky mraky a nech Vás šťastena sprevádza :D Veľa dobrých článkov (či už písaných alebo čítaných) a hlavne veľa zdravíška a lásky :)
A tu je aj zopár radostí :)

1. Nový byt

Už sme s mužíkom oficiálne presťahovaní. V jeden deň sme stihli previezť veci z oboch bytov a zbehnúť aj do IKEI na nákup drobností/blbostí. Užívam si ho ako najviac viem, stále sa snažím mať vo váze čerstvé kvety a poprípade večer rozpálené sviečky :) (Môj mužík sa smial, že raz to tu upálim). Šťastná prešťastná som :)

2. Domov sladký domov

Po dlhej dobe som konečne zavítala do rodného hniezda. Vôňa vianočných cukroviniek a domáceho vaječného likéru. To je presne to čo spravia moje vianoce čarovným okamihom a pripomenú mi detské časy.

3. Nečakaný darček

Hoci sme si s mojím mužom povedali, že si darčeky kupovať nebudeme a radšej si zariadime byt...no ked som našla TOTO tak som neodolala, jednoducho som musela (a popravde, možno som ten sľub ani tak neporušila).
Môj muž dlho hľadal nástenku. Klasickú "korkovú" nástenku ale každú čo sme našli odmietol lebo bola príliš malá na jeho pomery. A ako som tak chodila posledný deň pred vianocami po obchodoch zrazu. GIGANTICKÁ NÁSTENKA!!!! Za super cenu! A nekúp to! :D A tak už je na stene a dúfame, že nemáme v byte ducha, lebo stihla už minimálne 5x padnúť :D

4. Kolaudácia

Samozrejme museli sme trochu oživiť naše hniezdo a tak sme pozvali k nám Denkovcov na kolaudáciu. A tak sme trochu popili zahrali sme si Človeče,napi sa! ktoré sme od nich dostali do daru ale najviac čo ma asi potešilo boli fotografie ktoré doniesli :) Výcuc z našich spoločných akcií nám už teda krášlia novú nástenku :) (ale samozrejme aj koláčik a fľaša vínka urobili radosť, to len ja som sentimentálna :D)

5. Mr. Bean

Toto je dosť osobná radosť. Nie je tajomstvom, že môj predchádzajúci vzťah bol viac ako zlý a dostávala som sa z neho veľmi ťažko, takmer po kúskach. A samozrejme, že to so sebou prinieslo aj nejaké zlé spomienky. Ako napríklad ked som roky vzad pozerala obľúbenú Vianočnú časť Mr. Beana s mojím tatkom a necítila nič. Pritom to bola každoročná tradícia, obľúbená....myslela som, že túto spomienku nedokáže nič napraviť a táto tradícia bude teda pochovaná a zabudnutá.
Kým sme s mojím mužom nekukali filmový maratón a o piatej ráno nenarazili presne na túto časť a....všetko to zlé sa vymazalo. Pozerali sme to spolu ako dve deti, smiali sme sa a mňa to uzdravilo ešte viac.

6. Silvestrovský list

Každý rok si píšem na Silvestra list pre svoje budúce ja. Píšem o tom čo si želám do dalšieho roka a ako si ho predstavujem. Úprimne, bez okolkov. Minuloročný list bol iný, zaskočil ma svojím chladom, smútkom. Priam z neho kričali posledné zvyšky nádeje v niečo lepšie a som rada, že niečo také skutočne prišlo :)

2,6 km srandy

31. prosince 2016 v 13:58 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Viete čo patrí ku každému zamilovanému páriku? Predsa další zamilovaný párik s ktorým môžete chodiť na rôzne akcie a výlety. A samozrejme ja s mojím mužíkom sme si "našli" takýto párik. Volajme ich Denkovci (lebo je to lepšie ako volať ich vysoký s vysokou :D)
Denkovci sú v mojom veku a nežnejšia polovička z toho páru je vlastne moja bývala spolužiačka zo strednej. Sú to dvaja blázni a to je na tom najlepšie!
Prejedení koláčou sme sa teda dohodli, že sa dáme do pohybu a navštívime Tatry. Žiadna túra ale poriadna sánkovačka. Presne 2,6km dlhá sánkovačkaz Hrebienka! Vedeli by ste odolať?

Nasadli sme teda pekne do auta, trochu poblúdili ale celý živí a zdraví dorazili do cieľa.
A tu nastalo prvé a jediné mínus- PARKOVANIE! Kapacita miest bola biedna (a to sme myslím stihli ešte kľudnejšiu časť z dňa), označenie voľných parkovacích miest nebolo okrem podzemných garáži nikde a tak sme sa v hadíku z aút točili a blúdili až sme konečne zaparkovali. Trvalo to síce polhodinku ale...zaparkovali!

Další chaos nastal pri hľadaní požičovne sánok. Šípka ukazovala do jednej strany hoci požičovňu sme našli na inej strane :D Odporúčam vám ísť do malej nemalej požičovne pri potravinách. Pracuje tam milý starší pán, prenajmete si klasické drevené sánky za vtipnú cenu 3eurá na celý deň a ak sa budete sánkovať do neskorých nočných hodín a jeho "obchodík" bude zavretý, nevadí. Sánky môžete nechať aj pri stánku s vareným vínom a cigánskou ktorá je pri obchode :D
Sánky sa samozrejme dali požičať aj na kopci ALE! Je možnosť, že budú vypožičané (stretli sme nejednú zblúdilú dušu, ktorá sa nás smutne pýtala odkiaľ máme sánky) a cena je samozrejme už iná, mám pocit, že stúpala úmerne s nadmorskou výškou.

Pán z požičovne nám vysvetlil cestu k lanovke a my sme ho samozrejme nepochopili ale prikyvovali :D
Lanovka je taktiež bez väčšieho označenia čo v samotnom princípe nevadí a boli sme vlastne v konečnom dôsledku aj radi. Dali sme si menšiu snežnú túru zvanú "do kopca a ešte dalej". Ťahali sme teda sánky celých 45minút, zazerali pritom na lanovku, ktorá sa sem-tam objavila vedľa nás, uhýbali sa sánkarom a lávnostne dopochodovali na vrchol kde sme si dali zaslúžený punč!
Výhľad stál za celú tú túru. Trafili sme ešte krásny slnečný deň.

Prvé spúšťanie bolo neorganizované. "Vymenili sme si partnerov" a spustili sa každý na svojich sánkach. Prvé dve (úprimne zo začiatku trochu desivé) zátačky som viedla. Pišťala som ako malé dieťa a smiala sa až sa hory otriasali. Rýchlosť sa dá skutočne dosiahnuť úctihodná, jediné čoho sa môžete báť sú turisti nepochopiteľne pochodujúci a nahluchlí voči vášmu "POZOR!!!!" Bohužiaľ som nedorazila do cieľa prvá kedže ma tá mužnejšia polovička z druhého páru odsotila pri prebiehaní do snehu :D
Jediné čo som dúfala, že tam nebude na dráhe skutočne bolo a to "kopčeky" alebo mini skokanské mostíky. A neboli len také obyčajné, ono ich bolo viac za sebou a ledva ste si obili zadok o jeden hned ste leteli z dalšieho. Skoro som plakala a neviem povedať na 100% či to bolo viac od smiechu alebo od bolesti z dopadu.
Celá cesta dole mohla trvať aj s padnutiami cca 10minút.

Dole sme sa stretli (na môjho muža sme si trošku počkali, čo ma stálo strachy či sa niekde nezrútil a neleží pod Hrebienkom so zlomeným krkom). Trochu sa stmievalo ale nadupaní a plný endorfínou zmiešaných s adrenalínom sme sa rozhodli, že sa spustíme ešte raz ale tentokrát nájdeme tú lanovku.

Našťastie hoci bola už tma sme ju našli takmer okamžite-stačí totiž sledovať ľudí. Vstup na lanovku stojí síce 8eur ale ušetríte 45minút cesty a poviem vám, nočné Tatry sú nádherné. Výhľad z lanovky bol krásny a plus bol aj presklenný strop.
Do druhého spustenia sme dali všetko, rozbeh a hurá dola. Preteky ako sa patrí a tie som s hrdosťou prehrala (a skoro som zrazila mníšky :D).

Cestou na rodnú oravu sme sa zastavili v krásnej Jánošikovej krčme vo Valaskej Dubovej. (GPS okienko-rozhranie Oravy a Liptova pri meste Ružomberok). Dali sme si výbornú večeru- ja som ochutnala bryndzové halušky a môžem iba chváliť! Moje jedlo ladilo s interiérom "chalupy" :) V kozube pekne plápolal oheň a nástenné maľby dodávali určitú atmosféru. Ak budete mať náhodou cestu okolo určite sa tam zastavte a kľudne aj na noc kedže samotná reštaurácia je spojená aj s penziónom :)

Výlet sme teda prežili bez zranení na tele či duši a unavení sme docestovali šťastne domov :) Opakovane teda vám môžem tento druh zimného výletu len odporúčiť :)


Kam dál