Tam a zas späť

14. července 2017 v 12:37 | Deny.Kubi |  #užívaj
Kedže vďaka práci nemám až toľko voľného času ako by som sa priala, musím využiť každý voľný deň najviac ako sa dá.
A tak som cestovala jeden deň za rodinou a v deň druhý som sa aj vracala. 6hodín cesty ale stálo to za to..

Mám dve staršie sestry, ktoré majú už manželov, deti a tak sa už nestretávame tak často. Veď viete, okolonosti a tak...
Preto keď sme sa mohli stretnúť všetky naraz, vybavila som si voľno v práci a šup na vlak.
Vypili sme snáď litre kávy :D Ale viac ako so sestrami som nakoniec skončila s mojími synvcami -Jakubkom 12 a Riškom 2.
Riško je svojhlavý mladý muž, ktorý miluje autá. Rozporná všetky značky a samozrejme sa každého musí dotknúť. Bohužiaľ jeden dotyk nebol príliš príjemný hoci veľmi vtipný. Má výšku rovno po predný späťák a tak schytil hlavičku od stojaceho
auta :D Nezareagoval na to vôbec ale ja som skoro zomrela od smiechu :D


Jakubko je hokejista s ktorým už pomaly hýbe puberta :D Zadrtili sme Crasha na PS4, pričom som si nostalgicky zaspomínala, ako som to hrávala ešte keď som chodila na základnú školu (ešte na starej dobre PS1) och ľudia pamätáte si na Maxihru?????
.Poviem vám, grafika je o niečo lepšie (o dosť) oči vám z toho nevyliezajú kvôli pixelom a farbám ale zaoblenie hrán v hre spôsobilo, že sa postavička "kĺže" a tak sa v podstate sama zabije :D Takže čo oči ušetrilo, to nervy pekne zničilo. Už som na takéto hry stará, skoro mi srdce puklo keď som minula všetky životy :D
Okrem hry som dostala aj super náramky z gumičiek, ktoré ste mohli vidieť na mojom instagrame :)



Ale aby toho nebolo na ten jeden a pol dňa málo, stihla som sa ešte venovať aj novému členu rodiny-nemeckej doge Agi. Má 2mesiace a 12 kíl. Nevie ešte poriadne chodiť a nevydrží sama. To znamená, že som svoju noc strávila na matračke pri jej pelechu a nedajbože som šla na wc, už som ju mala v pätách :D

Druhý deň som opäť cestovala späť do hlavného mesta ale poviem vám, stálo mi to cestovanie a boľavá prdel za to. :)
Veľa mladých ľudí sa snaží rýchlo osamostatniť a dostať sa od rodiny čo najďalej a nebudem klamať, nebola som iná, no ako ide čas, som čoraz šťastnejšia keď môžeme stráviť spolu trochu času pokope ako predtým :)
 

Asne Seierstad - Jeden z nás-Príbeh o Nórsku

5. července 2017 v 22:38 | Deny.Kubi |  Knižnica
Túto knihu som vám už spomínala. Už je dočítaná a tak je na čase splniť svoj sľub a venovať jej jeden článok na tomto blogu. Lebo tá kniha za to stojí. Nie je to vôbec oddychové čítanie a verte mi, každá stránka ma stála viac a viac energie.
Åsne Seierstad
Výsledok vyhľadávania obrázkov
Je mladá novinárka na voľnej nohe, venujúca sa najmä reportážam z vojnových zón. No v jej tvorbe nenájdete len reportáže ale aj knihy. Konkrétne 5kníh, ktoré odzrkadľujú reportérsku prácu v Iraku, Afganistane, Srbsku, Čečensku a Nórsku. Zatiaľ jediným dielom preloženým do slovenského jazyka je však táto kniha.

Jeden z nás. Príbeh o Nórsku.

"Ľudia, podľa ktorých som stelesnené zlo, nechápu rozdiel medzi brutalitou a zlom. Brutalita nie je nevyhnutne zlom. Brutalita môže byť myslená dobre."

Dielo by sa dalo upútať jedným menom, menom hlavného "hrdinu", ktorý bude v histórii Nórska a celkovo sveta zapísané farbou 77obetí. Breivik.
Pamätáte si toto meno? Meno masového vraha, muža túžiaceho po moci a uznaní? Nebudem vám ho predstavovať, ani jeho život ani činy. Tomu sa totiž venuje väčšia časť knihy. Sledujeme jeho život od detstva k ohavnému činu až ku konečnej väzbe. Nechápavo a takmer bez dychu môžete sledovať prípravu na tento brutálny čin a následne celý priebeh. Nahliadnutie do hlavy človeka, ktorý samotný akt berie ako niečo nevyhnutné.
Nie je vám to dosť?
Autorka zároveň paralerne ukazuje sondu do zasiahnutých rodín. Predstavuje nám ešte deti, ktoré snívajú svoje sny a netušia, že ich život pohasne 22.júla 2011. Príbeh sa ale nekončí smrťou člena/členov rodiny....príbeh ide ďalej ako aj život a pozostalí sa musia zmieriť so smrťou blízkej osoby a pokúsiť sa ísť ďalej.
Viac vám o príbehu nepoviem. Len vás opäť varujem, že je to silný záber na city. Neraz som knihu odložila, neraz som mala v sebe takú zlosť, že by som najradšej niečo rozbila.
Nie je to literatúra na oddych ale povedala by som, že niekedy je takéto čítanie nutné.


(ak kliknete na fotografiu autorky presmeruje vás to na jej twitter z ktorého som fotku "ukradla")

Užívaj Topfest

3. července 2017 v 22:56 | Deny.Kubi |  #užívaj
Nastal čas na sľúbený článok ale ešte predtým sa vám pochválim, že som bola prijatá na magisterské štúdium scenáristiky na všmú - teda pokračujem vo svojej ceste bez určitého cieľa no za titulom, ktorý sa mi v gastronómii určite zíde :D
A dosť bolo žartov!
Viac ako nečakane sme sa na poslednú chvíľu rozhodli ísť na Topfest.
Náhodou pre osoby, ktoré tento festival ešte nepoznajú je to ten TOP FEST kde si môžete užiť skvelú rockovú-punkovú muziku a spoznať skvelých ľudí. Také sú moje skúsenosti, neplánujem tu robiť oneskorenú reklamu, to rozhodne nie ale chcem vám podať tento festival tak ako sme ho mohli prežiť s mužíkom a verte tomu, že sme ho nie len prežili ale najmä užili.

Cestu sme absolvovali v aute, čo bola napriek miernej zápche tá lepšia a pohodlnejšia varianta. Samozrejme, dá sa tam dostať aj vlakom a zo stanice kyvadlovou dopravou priamo na Piešťanské letisko ale nie sme už najmladší (hlavne môj mužík :D) a tak sme stavili na pohodlnosť.
Predom sme dostávali upozornenia, že bude zvýšená kontrola pri vstupe kvôli udalostiam vo svete ale na naše prekvapenie, zvýšená kontrola neplatila pre všetkých a išlo najmä o simpatie. My s mužíkom sme prešli bez problémov, zatiaľ čo auto pred nami pozerali snáď do poslednej omrvinky pod koberčekmi v kufri.

Našli sme si teda miestečko a už pri pokusoch o postavenie stanu sa prejavila priateľská povaha festivalových ľudí. Náš "sused" sa ochotne ponúkol, že nám pomôže (čiže mňa od tejto úlohy oslobodí :D). Zoznámili sme sa aj so zvyškom jeho partie s ktorými sme strávili viac-menej prvý deň.
O koncertoch v ten deň sa moc nerozpíšem lebo sme si ich ani tak neužili. Až na jeden, ale k tomu sa dostanem.

Hlavná udalosť v prvý deň bol úraz. Prekvapivo nie môj. Iba raz sa môj mužík odohodlal vstúpiť na toalety a nevyužiť chlapsky pohodlné pisoáre vonku a niekto (doteraz nevieme kto) mu zatresol vo dverách prst. Neznie to až tak zle všakže...no zatresol mu ten prst tak nešťastne, že mu ten plast takmer naskrz prerezal prst. Krv sa valila celou rukou. Rum nás chránil pred krutou realitou. Utekali sme hľadať pomoc a tu by som sa chcela trochu posťažovať na slabú ale naozaj slabú organizáciu SBS. Nik nevedel kde nájdeme stan prvej pomoci, nik z SBS nám nevedel povedať ani približný smer len sa znechutene odvracali pri pohľade na ranu. Ujal sa nás až asi 16-17 ročný brigádnik ktorý nás hrdinsky sprevádzal a hľadal s nami sanitku. Ešte raz mu takýmto spôsobom ďakujem lebo bez neho, by sme to hľadali asi doteraz. Rana nebola na šitie (našťastie) ale môj mužík skončil s ofačovanou rukou.

To nás nezastavilo....veru nie. V ten deň sme sa prechádzali areálom a nastala pre mňa asi jedna z najlepších častí festivalu, kedy som náhodou stretla speváka z Heleniných očí. Mám viac ako rada túto skupinu a viaže sa mi k nej aj viac príjemných spomienok. Mierne vydeseného speváka som vystískala a vydobila si pár fotiek :D

Rozprávanie tohto dňa by som ukončila pri koncerte Gogol Bordello. Najmä kvôli ich koncertu som na tento festival chcela zavítať.Už som mala tú česť zažiť jeden ich koncert v Prahe a poviem vám, že takú energiu akú dávajú oni do svojich koncertov len tak neuvidíte. Stojí to za to! Dôkazom toho je aj pogo do ktorého sme sa obaja s veľkým nadšením zapojili a prežili ho už v zdraví :D

Druhý deň sme chceli využiť naoplno a tak sme sa hneď ráno zúčastnili v stane Panta Rhei kvízu kniha/film a prebojovali sa na druhé miesto. (gratulácie neskôr). Vyhrali sme nejaké knihy, pexeso ale najmä sme si to veľmi užili :) Moderoval to veľmi príjemný chlapík, ktorý nešetril vtipom. Chcela som sa zúčastniť aj v súťaži v napísaní poviedky ale ohlučená hudbou som mala v hlave prázdno :D

Pred koncertami sme chceli naplniť aj naše žalúdky ale naša voľba nebola najlepšia. Natešení sme si šli kúpiť langoš do Langošového centra (naozaj sa može niečo volať takto) a úprimne, nič horšie som dávno nejedla. Bolo nám po ňom poriadne zle a ku koncu večera som mala pocit, že som sa syrom z neho priotrávila.

Keď bolesti trochu usúpili, prehovorila som môjho mužíka, aby so mnou šiel na kolotoč. Obrovksý retiazkový kolotoč!!!! Aby bolo jasné, mám panický strach z výšok ale jediné miesto kedy sa nebojím alebo to viem predýchať sú kolotoče a obzvlášť retiazkové! Síce môj mužík nadával celý čas a mala som pocit, že odpadne užili sme si to obaja (dúfam) :D

Ale mená z druhého dňa:
AMY MACDONALD- nečakala som nič a prišlo všetko. Takto v skratke by som charakterizovala vystúpenie tohto žieňaťa ktoré neviem popísať inak ako krása. Nádherná bytosť s nádherným hlasom, samé zimomriavkovo a slzy na krajíčku.
Pri tomto koncerte sme spoznali veľmi milý pár, ktorý prišiel najmä na jej vystúpenie a tak sme ich pustili pred seba (po preklade do prvého radu) aby si to poriadne užili a verte mi, niekedy som mala väčšiu radosť z ich reakcií ako zo samotného koncertu.
HEĽENINE OČI- opäť prvý rad a opäť som sa do sýtosti vyskákala aj s mojím mužíkom. Ich punk/rockové verzie "ľudových" pensičiek sú niečo, čomu sa nedá odolať.
ZÓNA A - posledný koncert, ktorý sme si stihli poriadne užiť, kedže mi na konci bolo už poriadne zle od žalúdka. Koník a jeho klasicky neklasické pohyby do punkových rytmov známych pesničiek nesmeli chýbať ani tento ročník a ani tento ročník som si nebola istá, či ten chlap je taký šťastný prirodzene alebo mu niečo k takej nálade a energii dopomáha :D

Aby som neklamala, pokúsili sme sa zúčastniť aj na koncerte božského Káju Gotta ale celý jeho koncert skončil miernym fiaskom kedy sa z jeho koncertu vykľul koncert jeho predskokanov a tak sme si počkali snáď na dve jeho piesne a odišli sme. Vidieli sme a odišli sme,..viac sme si užili jeho mladého fanúšika, ktorý bol už na viacerých jeho koncertoch a Kája bol jeho láska :D

V kocke: zbožňujem ľudí, atmosféru a hudbu na Topfeste. Kto nezažil, nech to budúci rok skúsi. :)
Boli ste niekedy na Topfeste? Na aký zážitok nemôžete zabudnúť? :) Napíšte mi do komentára :)
Vaša Deny.Kubi
 


Užívaj priestor pre seba

26. června 2017 v 22:52 | Deny.Kubi |  #užívaj
Po náročnom víkende som si dopriala deň, kedy som sa venovala len sama sebe a to s radosou :)

Najskôr som si ráno dopriala dlhšieho šlofíka (dobre, dobre, spala som takmer doobeda :D).
Potom som si zbehla na najlepšiu baklažánovú palacinku do Funki Punki - tento podnik vrelo odporúčam a nie len preto, že v ňom sama pracujem. Okrem dobrej hudby, obsluhy, nápojov, palaciniek si môžete vychutnať netradične riešený priestor s retro nádychom, ktorý vznikol skôr ako sa do módy dostalo slovo hipster. Môžete mi veriť.
A nezabudnite si dať kávu, tá sa podáva v najrozkosnejších šáločkách vypátraných na bazároch. Hneď tá káva chutí inak!

S plným pupkom som si na terase vyložila nohy a začítala sa do knihy : Jeden z nás.Príbeh o Nórsku.
Nie je to práve oddychová literatúra a verte mi, že neraz som si pri čítaní musela dopriať prestávku lebo ma ovládli emócie. O knihe podám určite samostatný článok. Zatiaľ k nej
poviem len toľko, že ak máte radi neprikrášlenú chuť reality, kniha si vás získa rovnako ako mňa.

Aby toho nebolo málo, doma som sa podujala na oddych nie len pre dušu ale aj pre telo. Konkréte som dnes nechala odpočinúť svoju pleť. Vďaka všetkým aktivitám ktorým sa snažím popri práci venovať nemám niekedy/často dostatok času na starostlivosť o pleť a večer som rada keď sa stihnem odlíčiť.
Dnes som si teda dopriala konečne niečo precíznejšie. Od jemného čistiaceho peelingu od Manufactura- ktorá je naozaj citlivá k pleti ale zároveň veľmi účinná, cez masku od L´Oreál Paris, ktorá zmatňuje-verte mi, pri týchto teplotách sa moja pleť leskne viac ako by mala a tak túto zmenu nadšene privítala.Vďaka tomuto rozmaznaniu sa cítim nie len čistejšie ale aj so sebou spokojnejšie. Časom vám dodám na tieto produkty aj recenzie a uvidíme či ten môj lepší pocit nie je len placebo efekt.

Vedeli ste napríklad, že Harry Potter dnes oslavuje 20 výročie? Nie? Ani ja ale vďaka vševediacemu facebooku a môjmu mužíkovi som dnes mohla vzdať úctu skvelej knihe a filmom. A tak po "náročnom" dni som pozasvecovala sviečky po celom byte, naložila si pravú švajčiarsku čokoládu, vyložila nohy a vzdala úctu chlapcovi čo prežil.

Užívaj Slobodku, užívaj chatu

25. června 2017 v 20:26 | Deny.Kubi |  #užívaj
Užívaj sa trochu zvrtlo.

Švagrík ako starý/mladý punkáč kúpil lístky na výročný koncert Slobodnej európy. Koncert na lodi, plavba po Dunaji. To nemôže dopadnúť zle všakže?
Samozrejme nie! Koncert dopadol viac ako dobre. Hoci sme celú cestu strávili v podpalubí a na kapelu sme videli len keď sme sa naklonili z okraja lode, hudbu sme si užili a plavbu ešte viac. Dunaj a zapadajúce slnko-dokonalá atmosféra. Dotvárali ju aj dôchodcovia na lodiach, ktoré plávali okolo a mávali nám do rytmu punku.
Po samotnom koncerte sme pokračovali v rockovej nôte v Bratislavskom podniku ROCK OK. Ak ho nepoznáte, odporúčam navštíviť. Príjemné prostredie neďaleko centra s dobrou hudbou otvorené do ranných hodín. Tam sa k nám pridala moja druhá rodina - kolegyne z práce. Na viac spomienok si nepamätám :D Ale ževraj bolo dobre, len som im ušla domov bez toho aby som im dala vedieť. Ale to je už iný príbeh.
Aby toho nebolo málo na ďalší deň sme šli na chatu. Partia môjho mužíka nás tam už čakala. A mňa čakalo dlhé spoznávania a maratón nervozity. Viete, poznajú sa už cez 10rokov a to je niekedy väčší stres ako spoznať jeho rodinu. Obavy boli zbytočné, teda dúfam.
Po grilovačke sa prešlo k drinkom a vrcholom bolo spievanie na celú chatársku oblasť. Najlepší z celej chaty bol aj tak pes, ktorý vedel triky ako BANG! (namierite na psa rukou akoby to bola zraň, poviete BANG! a pes spadne na zem ako zastrelený) alebko skok do náruče.

Uvedomila som si, že projekt Užívaj! ma baví viac ako som čakala. Leto je ešte len na začiatku a ja sa už teraz neviem dočkať kam sa ešte dostanem :)
P.S: Fotky k dnešnému článku ste mohli sledovať na instastory alebo kuknite na môj profil kde sa jedna-dve nájdu ::


Užívaj tetovanie a cestovanie

23. června 2017 v 15:56 | deny.kubi |  #užívaj
Užívaj pokračuje :)

Včera sme hneď z rána podstúpili niečo "nové". Ja som prišla len ako morálna podpora, ale už aj to bol pre mňa zážitok.
Moja kolegyňa sa rozhodla pre tetovanie. Nie je to jej prvé tetovanie ale rozhodne najväčšie aké podstúpila. Bola preto nervózna a ja s ňou. Tetovať sa malo u nej v byte a tak sme pripravili chlebíčky (aby sme náhodou hladom netrpeli) a čakali kým príde tatér.
Tatéra som už predtým poznala osobne. Jeho prácou vznikli aj dva tetovania, ktoré mám ja.
Ivan Šamo je skutočne šikovný mladý chalanisko a s jeho prácou som bola zatiaľ viac ako spokojná :) Určite si tu kuknite jeho práce, stojí to za to :)
Samotné tetovanie trvalo cca 2hodiny. A hoci kolegyňa čakala bolesť (kedže tetovanie bolo celé vyfarbené čiernou) nebolo to nič neznesiteľné.
K samotnému tetovaniu: vidíte dobre, je to psík (stále v procese). Moja kolegyňa je taká milovníčka psíkov asi ako ja mačiek a tak sa rozhodla, že si nechá vytetovať svojho psíka Kofolu (nerobím reklamu, naozaj sa ten psík tak volá) s ktorým nemôže byť už tak často, kedže ostal na východe zatiaľ čo ona pracuje v Bratislave.
Ak chcete vidieť dokončené tetovania v celej svojej kráse, šup na môj instagram :)

Deň však neskončil a my sme si ho užili ďalej aj keď sme to nečakali. Po práci sme šli s mojím mužíkom domov (bolo pol druhej ráno) keď sme zistili....že mužík nemá telefón! Samozrejme mu vypadol z vrecka v nočáku. Voláme na telefón-nik nedvíha. Keď nám konečne zavolali späť a potvrdilo sa nám, že mobil je vo vozovni v Petržalke snažili sme sa dovolať taxík. To bol druhý adrenalín kedže štvrtok večer nájsť taxík v našom hlavnom meste je naozaj o vytrvalosti alebo skôr o náhode.
V cieli sme okrem šťastne nájdeného mobilného telefónu našli aj niečo iné. Čo to bolo? Dozviete sa z fotiek :P

Vaša Deny.Kubi


#užívaj!

21. června 2017 v 23:53 | deny.kubi |  #užívaj
Čafce mrafce.
Dlho predlho som tu nebola ale nebojte,na blog som nezanevrela.
Nakopilo sa mi len učenie a s hrdosťou vám môžem oznámiť, že pred mojím menom sa nachádza prvý titul. Úspešne zvládnuté štátnice mi odštartovali leto a ja som sa rozhodla pre výzvu s názvom Užívaj!
Ak budete googliť tak zatiaľ nič nenájdete. Táto výzva je totiž z mojej hlavy. Chcem si toto leto poriadne užiť a zaplniť svoj voľný čas všemožnými zážitkami. Či už pôjde o nejaké akcie, výlety alebo len "obyčajný" deň, kedy si spravím radosť nejakou maličkosťou.
Budem vám (snáď) denne písať o danom užitom dni a nebudem sa hnevať ak sa ku mne pripojíte :)
Pre túto príležitosť som si založila aj instagram blogu (nájdete ho v menu aj na konci článku), kde budem aktuálne pridávať či už instastory alebo obyčajné fotky/videá s #užívaj.


Prvý štartovací deň je práve dnes!!!
Nebola by som to ja, keby som štart nespravila niečím extra. Začala som od seba-doslova.

S odhodlaním som nakráčala do drogérie a kúpila si farbu na vlasy. Dlho som bola blondína ničená peroxidom. Okrem toho, že mi rýchlo rastú vlasy a odrasty som mala takmer minútu po zafarbení som sa chcela vrátiť k farbe, ktorú som na sebe mala najradšej.

Ryšavá ako od Klimta.

ALE! Nemali ten správny odtieň. Namiesto toho, aby som začala obiehať drogérie som sa rozhodla kúpiť varianu akú ponúkali.
Medený rez, to stálo na krabičke ale keď som samotnú farbu začala premiešavať nebolo mi všetko jedno. Musíte uznať, vyzeralo to ako kečup. Keď som si to spojila s mojou bledou hrivou stislo mi prdel :D
Červenú farbu som na hlave už mala ale neplánovala som si ju dať opäť. Ale ja sa nevzdávam a bojujem. Samozrejme, že som si len povzdychla a ťapla si rukou po čele. Celá ja! Nejako bolo, ne
jako bude. Aspoň sa zabavím keď budem chodiť s hlavou klauna. (čo v srdci to na hlave?)

Natrela som to na hlavu, priotrávila sa smradom z farby a zababrala pol kúpeľne. Dielo bolo dokonané, kocúr na mňa pozeral s miernou obavou ktorú som cítila aj sama. Každých desať minút som chodila k zrkadlu a sledovala ako moje vlasy tmavnú a tmavnú a tmavnú. Už to začínalo vyzerať, že budem dokonca brunetka s nejakým odleskom do červena. Ako si môžete všimnúť,kaderníčka by zo mňa nebola (doteraz mám zafarbené čelo a krk :D) a práve tie fľaky ma držali v nádeji, že to bude predsa nejaká tmavá ryšavá. Prečo by to tak farbilo na telo a nie na vlasy?

Ako to celé dopadlo?
To sa môžete dozvedieť jednoducho, stačí kliknúť na môj instagram :P
Ako reagoval môj mužík? To ešte nevie nik, netuší ani, že som sa nafarbila. Netrpezlivo čakám na jeho príchod z práce a najmä na jeho reakciu, ktorú asi rovno natočím :D Dúfam, že ho nebudem musieť kriesiť :D

Tak čo pridáte sa k "hnutiu" Užívaj ?


Vaša Deny.Kubi

Čo povieme naším deťom?

6. května 2017 v 1:14 | ONA |  Denníček chorej mysle
Informačne
Kedže sa mi blížia štátnice a začína mi skúškové, rozhodla som sa pre prokrastináciu. (ako inak)
Zapojila som sa do "súťaže" na slavonica.sk
Kedže je máj-lásky čas, témou súťaže bolo napísať poviedku či básničku s témou prvé rande.
Ak sa teda chcete dozvedieť ako sme sa s mojím mužom dali dokopy stačí kliknúť TU.
Naopak ak ste prispeli svojou tvorbou do tejto súťaže, hoďťe link do komentára. Rada si prečítam vaše, či už vymyslené alebo skutočné prvé rande :)

KoRN-cert

2. května 2017 v 12:15 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Áno, tento blog som celkom zanedbala a tak (takmer) s mesačným oneskorením vám prinášam článok o tom, ako sa mi splnil sen a......

Agota Kristof - Veľký zošit/ Dôkaz / Tretie klamstvo

30. března 2017 v 0:27 | ONA |  Knižnica
Poslednú dobu som sa až príliš rozčítala a kde by som mohla (snáď) nájsť podobných knihomoľov ak nie na blogu?
Podelím sa s vami či už častejšie alebo aj nie...s objavmi ktoré vo mne zarezonovali. Či už v tom dobrom alebo zlom význame.
Privítajte prosím ....

AGOTU KRISTOF

Áno, jej meno vám napovedá správne (ak vám teda napovedá). Jedná sa o maďarskú autorku.
Nebudem vás zahlcovať informáciami o jej živote, ktoré ak chcete nájdete minimálne na wikipédii. Snáď k nej poviem len toľko, že Veľký zošit je nie len jej prvotinou ale aj najslávnejším dielom. Mňa osobne prekvapil rok 1987 kedy bolo toto dielo vydané. Nebudem však zatiaľ prezrádzať prečo.
Spomínaný román mal veľké ohlasy a zaznamenal úspech (bol dokonca sfilmovaný, čo si ja ani neviem predstaviť ale musím sa na to pozrieť) a tak sa dočkal dvoch pokračovaní a to Dôkazom (1988) a Tretím klamstvom (1991).
Agota bohužiaľ už nie je medzi nami a zomrel v roku 2011 s vekom 75rokov.

Veľký zošit / Dôkaz / Tretie klamstvo

" Stará mama je mama našej mamy. Predtým ako sme k nej prišli bývať, nevedeli sme, že mam ešte má mamu.
Voláme ju stará mama.
Ľudia ju volajú bosorka.
Ona nás volá sukini synovia"
Agota Kristof-Veľký zošit

Knihy sú vlastne rozprávaním dvoch bratov-dvojčiat. Claus a Lucas sú najlepší priatelia, spriaznené duše až niekedy dokonca jedna duša. Sledujeme ich osud od útleho detstva kedy zúrila vojna a oni boli nútení odísť bývať k svojej starej mame až po dospelosť kedy sa z tretieho klamstva vykľuje pravda.
Sama som na knihu natrafila náhodou, prečítala som snáď tri strany a MUSELA som si ju kúpiť. Vety sú krátke a štruktúrou jednoduché a dovolím si tvrdiť, že práve TO robí celé dielo uveriteľnejším. Smiala som sa, plakala....a úprimne, musela som aj odložiť knihu aby som predýchala niektoré stránky. Krutosť aj neha. Všetko tam nájdete ALE! Nie je to nič pre čitateľa ktorý hľadá jednoduchý príbeh. Skoro každá stránka obsahuje niečo, čo čitateľom pohne.
Odporúčam si zakúpiť/zapožičať rovno knihu, kde sú všetky tri príbehy. Nebudem vám prezrádzať dej. (sama to neznášam!). Ale vďaka tejto následnosti, vieme nazrieť do ich životov lepšie.
Kniha je určite určená 18+ ak nie aj viac. Krutosť ktorá sa tam vie objaviť a morbídne scény (na ktoré ja osobne nikdy nezbudnem!) považujem za osobitý podpis autorky a neodmysliteľnú súčasť charaktewru najzvláštnejších postáv s akými som sa kedy stretla.
Kto má rád dvojčatá, temnú atmosféru a príbeh čo dokáže vziať za srdce-neváhajte!

Sama som to zhltla za necelé dva dni
(upozorňujem- treba to predýchať)




Kam dál