Užívaj tetovanie a cestovanie

Včera v 15:56 | deny.kubi |  #užívaj
Užívaj pokračuje :)

Včera sme hneď z rána podstúpili niečo "nové". Ja som prišla len ako morálna podpora, ale už aj to bol pre mňa zážitok.
Moja kolegyňa sa rozhodla pre tetovanie. Nie je to jej prvé tetovanie ale rozhodne najväčšie aké podstúpila. Bola preto nervózna a ja s ňou. Tetovať sa malo u nej v byte a tak sme pripravili chlebíčky (aby sme náhodou hladom netrpeli) a čakali kým príde tatér.
Tatéra som už predtým poznala osobne. Jeho prácou vznikli aj dva tetovania, ktoré mám ja.
Ivan Šamo je skutočne šikovný mladý chalanisko a s jeho prácou som bola zatiaľ viac ako spokojná :) Určite si tu kuknite jeho práce, stojí to za to :)
Samotné tetovanie trvalo cca 2hodiny. A hoci kolegyňa čakala bolesť (kedže tetovanie bolo celé vyfarbené čiernou) nebolo to nič neznesiteľné.
K samotnému tetovaniu: vidíte dobre, je to psík (stále v procese). Moja kolegyňa je taká milovníčka psíkov asi ako ja mačiek a tak sa rozhodla, že si nechá vytetovať svojho psíka Kofolu (nerobím reklamu, naozaj sa ten psík tak volá) s ktorým nemôže byť už tak často, kedže ostal na východe zatiaľ čo ona pracuje v Bratislave.
Ak chcete vidieť dokončené tetovania v celej svojej kráse, šup na môj instagram :)

Deň však neskončil a my sme si ho užili ďalej aj keď sme to nečakali. Po práci sme šli s mojím mužíkom domov (bolo pol druhej ráno) keď sme zistili....že mužík nemá telefón! Samozrejme mu vypadol z vrecka v nočáku. Voláme na telefón-nik nedvíha. Keď nám konečne zavolali späť a potvrdilo sa nám, že mobil je vo vozovni v Petržalke snažili sme sa dovolať taxík. To bol druhý adrenalín kedže štvrtok večer nájsť taxík v našom hlavnom meste je naozaj o vytrvalosti alebo skôr o náhode.
V cieli sme okrem šťastne nájdeného mobilného telefónu našli aj niečo iné. Čo to bolo? Dozviete sa z fotiek :P

Vaša Deny.Kubi

 

#užívaj!

Středa v 23:53 | deny.kubi |  #užívaj
Čafce mrafce.
Dlho predlho som tu nebola ale nebojte,na blog som nezanevrela.
Nakopilo sa mi len učenie a s hrdosťou vám môžem oznámiť, že pred mojím menom sa nachádza prvý titul. Úspešne zvládnuté štátnice mi odštartovali leto a ja som sa rozhodla pre výzvu s názvom Užívaj!
Ak budete googliť tak zatiaľ nič nenájdete. Táto výzva je totiž z mojej hlavy. Chcem si toto leto poriadne užiť a zaplniť svoj voľný čas všemožnými zážitkami. Či už pôjde o nejaké akcie, výlety alebo len "obyčajný" deň, kedy si spravím radosť nejakou maličkosťou.
Budem vám (snáď) denne písať o danom užitom dni a nebudem sa hnevať ak sa ku mne pripojíte :)
Pre túto príležitosť som si založila aj instagram blogu (nájdete ho v menu aj na konci článku), kde budem aktuálne pridávať či už instastory alebo obyčajné fotky/videá s #užívaj.


Prvý štartovací deň je práve dnes!!!
Nebola by som to ja, keby som štart nespravila niečím extra. Začala som od seba-doslova.

S odhodlaním som nakráčala do drogérie a kúpila si farbu na vlasy. Dlho som bola blondína ničená peroxidom. Okrem toho, že mi rýchlo rastú vlasy a odrasty som mala takmer minútu po zafarbení som sa chcela vrátiť k farbe, ktorú som na sebe mala najradšej.

Ryšavá ako od Klimta.

ALE! Nemali ten správny odtieň. Namiesto toho, aby som začala obiehať drogérie som sa rozhodla kúpiť varianu akú ponúkali.
Medený rez, to stálo na krabičke ale keď som samotnú farbu začala premiešavať nebolo mi všetko jedno. Musíte uznať, vyzeralo to ako kečup. Keď som si to spojila s mojou bledou hrivou stislo mi prdel :D
Červenú farbu som na hlave už mala ale neplánovala som si ju dať opäť. Ale ja sa nevzdávam a bojujem. Samozrejme, že som si len povzdychla a ťapla si rukou po čele. Celá ja! Nejako bolo, ne
jako bude. Aspoň sa zabavím keď budem chodiť s hlavou klauna. (čo v srdci to na hlave?)

Natrela som to na hlavu, priotrávila sa smradom z farby a zababrala pol kúpeľne. Dielo bolo dokonané, kocúr na mňa pozeral s miernou obavou ktorú som cítila aj sama. Každých desať minút som chodila k zrkadlu a sledovala ako moje vlasy tmavnú a tmavnú a tmavnú. Už to začínalo vyzerať, že budem dokonca brunetka s nejakým odleskom do červena. Ako si môžete všimnúť,kaderníčka by zo mňa nebola (doteraz mám zafarbené čelo a krk :D) a práve tie fľaky ma držali v nádeji, že to bude predsa nejaká tmavá ryšavá. Prečo by to tak farbilo na telo a nie na vlasy?

Ako to celé dopadlo?
To sa môžete dozvedieť jednoducho, stačí kliknúť na môj instagram :P
Ako reagoval môj mužík? To ešte nevie nik, netuší ani, že som sa nafarbila. Netrpezlivo čakám na jeho príchod z práce a najmä na jeho reakciu, ktorú asi rovno natočím :D Dúfam, že ho nebudem musieť kriesiť :D

Tak čo pridáte sa k "hnutiu" Užívaj ?


Vaša Deny.Kubi

Čo povieme naším deťom?

6. května 2017 v 1:14 | ONA |  Denníček chorej mysle
Informačne
Kedže sa mi blížia štátnice a začína mi skúškové, rozhodla som sa pre prokrastináciu. (ako inak)
Zapojila som sa do "súťaže" na slavonica.sk
Kedže je máj-lásky čas, témou súťaže bolo napísať poviedku či básničku s témou prvé rande.
Ak sa teda chcete dozvedieť ako sme sa s mojím mužom dali dokopy stačí kliknúť TU.
Naopak ak ste prispeli svojou tvorbou do tejto súťaže, hoďťe link do komentára. Rada si prečítam vaše, či už vymyslené alebo skutočné prvé rande :)
 


KoRN-cert

2. května 2017 v 12:15 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Áno, tento blog som celkom zanedbala a tak (takmer) s mesačným oneskorením vám prinášam článok o tom, ako sa mi splnil sen a......

Agota Kristof - Veľký zošit/ Dôkaz / Tretie klamstvo

30. března 2017 v 0:27 | ONA |  Knižnica
Poslednú dobu som sa až príliš rozčítala a kde by som mohla (snáď) nájsť podobných knihomoľov ak nie na blogu?
Podelím sa s vami či už častejšie alebo aj nie...s objavmi ktoré vo mne zarezonovali. Či už v tom dobrom alebo zlom význame.
Privítajte prosím ....

AGOTU KRISTOF

Áno, jej meno vám napovedá správne (ak vám teda napovedá). Jedná sa o maďarskú autorku.
Nebudem vás zahlcovať informáciami o jej živote, ktoré ak chcete nájdete minimálne na wikipédii. Snáď k nej poviem len toľko, že Veľký zošit je nie len jej prvotinou ale aj najslávnejším dielom. Mňa osobne prekvapil rok 1987 kedy bolo toto dielo vydané. Nebudem však zatiaľ prezrádzať prečo.
Spomínaný román mal veľké ohlasy a zaznamenal úspech (bol dokonca sfilmovaný, čo si ja ani neviem predstaviť ale musím sa na to pozrieť) a tak sa dočkal dvoch pokračovaní a to Dôkazom (1988) a Tretím klamstvom (1991).
Agota bohužiaľ už nie je medzi nami a zomrel v roku 2011 s vekom 75rokov.

Veľký zošit / Dôkaz / Tretie klamstvo

" Stará mama je mama našej mamy. Predtým ako sme k nej prišli bývať, nevedeli sme, že mam ešte má mamu.
Voláme ju stará mama.
Ľudia ju volajú bosorka.
Ona nás volá sukini synovia"
Agota Kristof-Veľký zošit

Knihy sú vlastne rozprávaním dvoch bratov-dvojčiat. Claus a Lucas sú najlepší priatelia, spriaznené duše až niekedy dokonca jedna duša. Sledujeme ich osud od útleho detstva kedy zúrila vojna a oni boli nútení odísť bývať k svojej starej mame až po dospelosť kedy sa z tretieho klamstva vykľuje pravda.
Sama som na knihu natrafila náhodou, prečítala som snáď tri strany a MUSELA som si ju kúpiť. Vety sú krátke a štruktúrou jednoduché a dovolím si tvrdiť, že práve TO robí celé dielo uveriteľnejším. Smiala som sa, plakala....a úprimne, musela som aj odložiť knihu aby som predýchala niektoré stránky. Krutosť aj neha. Všetko tam nájdete ALE! Nie je to nič pre čitateľa ktorý hľadá jednoduchý príbeh. Skoro každá stránka obsahuje niečo, čo čitateľom pohne.
Odporúčam si zakúpiť/zapožičať rovno knihu, kde sú všetky tri príbehy. Nebudem vám prezrádzať dej. (sama to neznášam!). Ale vďaka tejto následnosti, vieme nazrieť do ich životov lepšie.
Kniha je určite určená 18+ ak nie aj viac. Krutosť ktorá sa tam vie objaviť a morbídne scény (na ktoré ja osobne nikdy nezbudnem!) považujem za osobitý podpis autorky a neodmysliteľnú súčasť charaktewru najzvláštnejších postáv s akými som sa kedy stretla.
Kto má rád dvojčatá, temnú atmosféru a príbeh čo dokáže vziať za srdce-neváhajte!

Sama som to zhltla za necelé dva dni
(upozorňujem- treba to predýchať)




Pripraviť, pozor,..párty!

11. března 2017 v 21:43 | ONA |  Denníček chorej mysle
Po dlhšom čase som sa rozhodla napísať článok, čo stojí za pozornosť a to....supertajná oslava nežnejšej polovičky v páre Denkovcov-slečny M.

Okrem toho, že je to jedna z najkreatívnejších osôb aké poznám, jej záľubou je aj fotografovanie a čer by v tom bol, keby sme to nejako nespojili.
Plán bol jednoduchý (ako vlastne vždy). Rezervovať miesta v troch podnikoch z ktorých jej vždy zdrhneme a necháme jej len obálku s fotkou podľa ktorej bude musieť uhádnuť v akom dalšom podniku budeme čakať. Samozrejme, že konečná stanica bol jedenz našich obľôbených podnikov kde si dáme kýbeľ (Capitan + Cola), vodnú fajku a zahráme Activity.
Poznáme sa....tak teda čo sa pokazilo? :D

Prvý problém boli rezervácie. Miesto sa našlo ale znamenalo to, že musíme začať o niečo skôr a vzhľadom na to, že sme nemali nič predom kúpené a pripravené to ideálna možnosť nebola. Nemali sme príliš na výber a tak sme sa rozhodli to zvládnuť.

Slečna M si myslela, že v ten deň pracujem a mala prísť ku mne na obed. 30minút pred jej príchodom som vbehla ku mne do práce a vysvetlila kolegyniam čo sa bude diať. Nechajte slečnu M zjesť jednu palacinku a potom jej dajte obálku v ktorej bola fotografia dalšieho podniku v ktorom sme ju reálne čakali. Celý čas som sa bála, že príde skôr a prichytí ma. Nič také sa nestalo a ja som utekala na dohodnuté miesto.

Tam som sa stretla už aj s mojím mužíkom a pánom D (priateľ slečny M). Vydýchli sme si, že aj napriek časovej tiesni sme to zvládli, už sme čakali len na oslávenkyňu....A tá nám to pekne vrátila.
Nevieme či tušila, že sa na ňu niečo chystá alebo nám chcela vrátiť, že sme v deň jej narodenín na ňu skoro celý čas kašľali lebo sme mali prácu s prípravou-napísala nám, že nepríde. Verte či nie, nebolo nám všetko jedno. Našťastie spojky v mojej práci mi dali vedieť, že dorazila a celkom nerozumie čo sa deje :D Meškala takmer hodinu!!!!! Obhryzené sme mali všetky nechty, tlačil nás čas kvôli dalšej rezervácii. Stále sme však mali čas.

Popíjali sme a tvárili sa, že nič dalšie sa nechystá. Nerozumiem ako je to možné, ale zatiaľ čo som ja bola na wc 3x ona ani raz!!! A tu bol problém-ako jej máme ujsť ked je pri nás?????? Účet bol už zaplatený (samozrejme o tom nevedela) a ona stále len sedí, do dalšej rezervácie ostávalo necelých 15minút.
Nie sme príliš nenápadní tajní agenti a či sa nám to páčilo alebo nie, vedela o čo nám ide. S veľavýznamným pohľadom sa dvihla, že ide (konečne!!!) na wc. Ledva zašla, pobrali sme veci a rozbehli sa preč. Na ostale po nás ostala len obálka, pred podnikom nás napadlo,že by sme sa mali uistiť,či tú obálku skutočne dostane do rúk. Tri hlavy sa naklonili do okna a ona nás zbadala. :D


Utekali sme takmer celú cestu (ako to len naše pľúca dovolili) do konečnej cieľovej stanice. Prišli sme 3minúty po rezervácii ale stôl nás našťastie ešte čakal. Rýchlo sme si vzali tortu (ktorú nám tam nechali v chladničke), objednali vodnú aj kýbeľ a snažili sa pripraviť posledné stanovište. Ešte neboli ani sviečky na torte a ona už stála pri našom stole. Poslali sme ju von :D
Ked boli konečne aspoň sviečky na svojom mieste a zapálené, zavolali sme ju späť a mohla sfúknuť sviečky :)

Večer dopadol parádne, posedeli sme. Vypili celý kýbeľ, mali super vodnú a zahrali nekonečne Activity či Zombie ruku. Cestou domov k slečne M sme sa obhadzovali zvyškami torty (čokoládovej!) :D

Možno moje plány nedopadnú nikdy tak ako majú, ale o to väčší zážitok a lepšia spomienka z toho vznikne :)
A k darčeku...okrem fotiek z podnikov (na ktorých sme boli samozrejme aj my), sme jej dali ešte fotky z príprav a s mužíkom špeciálnu krabičku s našou fotkou plnú malých rumov :D

Valentín na zjedenie

15. února 2017 v 23:05 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
V minulom článku som spísala svoj "plán" na ten precukrovaný "sviatok" Valentín a ako obyčajne ...skončilo to inak :D

Môj muž totiž dostal soplíček a tak ledva žil + v ten deň mal školenie v práci tak som ho nechcela zaťažovať ešte mojou predstavou romantiky a rozhodla sa pre pohodlnejšiu variantu.

Ked odišiel na školenie -posilnená slnečným dňom, vyupratovala som celý byt ale že komplet (kocúr utekal najskôr pred vysávačom, potom naspäť pred mopom, takže chlpov bolo stále všade dosť ale aspoň som mala lepší pocit :D).
Potom som po tom upratanom (ale chlpatom) byte poschovávala odkazy. Popravde schované moc neboli, miesto ako televízor, zrkadlá, chladnička a dvere nie sú práve skrýšou ale môj muž je taký všímavý (asi ako každý muž) a priznal sa, že ich našiel až postupne :D.

Dalšia časť bola našťastie načasovaná dokonale. Ja som utekala na prednášku a tak ked sa vrátil môj muž zo školenia mohol započať pátranie po odkazoch (bolo by asi divné keby som mu stála za chrbtom a čakala kedy ich nájde :D).
Dalšia časť darčeku bola jednoduchá ako facka a to "večera" v podobe fast foodu. Poprosím 2x veľké menu s colou a k tomu samozrejme další odkaz a fľaša šampanského-mohlo sa ísť domov za mužíkom.
Aby toho nebolo nebodaj málo, chcela som ho prekvapiť a tak som sa vykašľala na kľúče, darčeky položila na zem a použila zvonček. Chcela som len zazvoniť a schovať sa na schodisku nech si nájde balíček pred dverami aj s odkazom. Smutné je,že som mala pocit, že ten zvonček nefunguje a tak som zvonila tak dlho, že som sa nestihla schovať :D :D

Môj mužík ma však prekvapil (a nie len tak, že otvoril tie dvere) ale hned mi prikázal zatvoriť oči a odviedol ma do obývačky kde....nič nebolo :D A verte mi, že som kukala okolo seba a hľadala dôvod prečo som mala mať akože zatvorené oči :D Asi to bol nejaký druh žartu. Prikázal mi teda zavrieť oči zas a odviedol ma do kuchyne kde ma čakala na stole veľká kytica s mojími obľúbenými slnečnicami :3 , fľaša vínka a veľká porcia sushi :)

Láska ide jednoducho cez žalúdok a už vieme čo má ten druhý rád. Zmýšľame teda takmer rovnako, dokonca som si tú kytku nemusela kúpiť ani sama :D
A tak sme sa napučili jedlom, kedže sme obaja trochu chorí (alkohol sa stále chladí) kukli si sme pri čaji romantickú komédiu :)

Jediné mínus ktoré vidím, je mužíkove priznanie, že rozmýšľal, že by mi dal mačiatko. :D Toto sa mi nerobí a nehovorí (zvyšok večera som čakala stále kedy mi to mačiatko dá :D)

Aký ste mali Valentín vy? Papučový? S priateľmi? Či romantika?

Minivýročie a jednoizbové rande

11. února 2017 v 21:33 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Dnes máme s mužíkom minivýročie. A poviem vám, nie je asi nič krajšie ked vás ráno zobudí pred odchodom do práce s bozkom a podakovaním za tie dni čo sme už spolu.

Od pondelka mi začína semester a ja budem behať medzi prácou-školou a potom unavená domov. Valentína síce nejako extra neuznávam ale kedže som žieňa romantické a toho času bude pomenej, využijem tento precukrovaný sviatok na dalšie milé prekvapenie.

Nechystám nič extra. Vlastne som chcela len urobiť také mini-rande v našom byte.
Romantická večera pri sviečkach v kuchyni kde si dáme aj nejaké bublinky, potom mi v chodbe dá ružu (ktorú si kúpim a čarovne vytiahnem z kúpeľne :D) a dalej pôjdeme do kina obývačky kde si spolu pozrieme nejaký super film.
Ako darček a podakovanie za krásne rande ho čoká balíček z Mekáča :D :D

Ale samozrejme, nespolieham sa na tento plán na 100% kedže...moje plány nie vždy skončia tak ako chcem či dúfam a tak je možné, že celý deň dopadne inak :)

Ako ste na tom vy? Uznávate Valentína? Budete ho nejako "oslavovať" alebo bojkotovať pri nejakom krvavom filme?


Radosti na každý týždeň °°6

5. února 2017 v 12:21 | ONA |  Radosti
Ano, konečne sa mi podarilo napísať Radosti na každý týždeň normálne za týždeň (gratulácie neskôr) :D

1. Matka drakov a vládca ohňa

Draky súvisia s mojou zldhavou traťou náštev u zubára (o tom dám samostatný článok), hoci vyzerám ako taký nepodarená Bezzubka, som rada, že sa konečne veci dali do pohybu.
Ale táto radosť mala byť vlastne o mojej novoobjavenej schopnosti založiť oheň. Trvalo to iba deň a pol a ja každé ráno nebojácne zakladám oheň v domácom kozube. Spokojne si ťapkám po ramene.

2. Domček na kraji mesta

A aby som bola teda aktuálna a vysvetlila aj kozub. Tento týždeň trávim v dome u mojej sestry na strednom slovensku. Krásne tu sneží a ja si váľam šunky pred krbom s knihou v ruke alebo v posteli pod perinou s filmom. No nie je mi sveta žiť?

3. Seriálové...

Potupne priznávam, že tento seriál ma obyšiel. Neviem ako ale stalo sa ...a tak v jeden večer kedy som nevedela čo s sebou (a voľným časom-už potrebujem ísť späť do práce) som sa rozhodla prerušiť túto prázdnotu a pustila som si spomínané Gilmorky. A okrem toho, že ma prenasleduje neskutočná chuť na kávu asi každých 5minút (aj ked kávu práve pijem :D) tak svoje rozhodnutie neľutujem :D Série zábavy môžu začať :)

4....aj filmové maratóny

Pri obrazovke ešte ostaneme. Musím spomenúť totiž dva filmy, ktoré ma veľmi potešili a konečne som mala pocit, že ich pozretím som nepremárnila kúsok svojho mladého života.
LA LA LAND
Verím, že tento film ste zachytili aspoň jedným očkom či už na plagátoch alebo na udeľovaní cien (7 Zlatých glóbusov nie je udelených len tak). Krásna farebnosť, piesne či tanečné scény. Film určite prekonal moje očakávania a ostal mi po ňom krásny nostalgický pocit. Z deju vám neprezradím nič, ak ste to nevideli: POZRITE SI TO! :)
DON'T BREATHE
Alebo inak povedané Muž v temnote je niečo na pomedzí horor-thriller a hoci začiatok nie je svetaborný nenechajte sa odradiť. Postupne začnete mimovoľne zadržiavať dych aby vás ten slepec nedajbože nezapočul. Film ktorý by sa rozhodne oplatil pozrieť v kine! Ak máte radi napätie a nečakané dejové zvraty je tento film pre vás.

Radosti na každý týždeň (alebo dva či viac) °°5

29. ledna 2017 v 14:57 | ONA |  Radosti
Viem, zanedbala som to tu ale skúškové ma dobehlo a kedže som všetko dokázala na prvý termín (gratulácie neskôr) môžem sa konečne vrátiť k radostiam :)

1. Skrine!!!

Ako (často) spomínam, bývam v novom byte. Jediné čo mu chýbalo boli skrine, ktoré mali prísť až 11.1 ALE na naše nemilé prekvapenie prišli o kúsok neskôr. Hlavné je, že už nemusím zakopávať o vrecia s oblečením a môžem si povedať, že domov je konečne kompletný :)

2. Späť v práci

Pravdepodobne trochu netradičná radosť ale popravde, neznášam ked mám voľno :D Jeden deň ešte beriem ale akonáhle mám už dva dni voľné som nervózna a nejde ani tak o financie ale ja potrebujem nejaké vyplnenie času a najlepšie niečím zmysluplným- ako napríklad robiť zákazníkom radosť palacinkami :D Je to tak, milujem gastronómiu a ešte viac svoju prácu :D A aj ked niekedy nadávam, že je toho veľa a som pri panviciach pripútaná každý deň, má to svoje čaro.

3. Malá párty

Na našu dalšiu mesačnicu sme si spravili radosť viac ako sme čakali. Najskôr na večeru sushi a potom párty s Denkovcami pri aktivitách a zlej vodnej fajke :D. O tomto vám jednoducho budem musieť napísať článok v ktorom zhrniem tie naše akcie. Výsledok ale bol, že sme spali u Denkovcov a môj mužík mal skoro otras mozgu. (máte sa na čo tešiť!)

4. Kolaudácia bytu

Hoci už nejkú tú dobu bývam v novom, nemala som vdaka sviatkom príležitosť pozvať moje ženy na okuknutie bytu a tak v jeden krásny deň po práci sa to muselo stať....v skratke to prináša pizzu + hranolky + víno= skoro v kóme od toľkého jedla. :D Kukli sme si romantický film a poohovárali mužské pokolenie, presne tak to má byť :D

5. Domov pre neobyčajné deti...

Kedže som mala stres zo skúšok (preto tie moje radosti sú až trojtýždňové) môj mužík sa rozhodol ma potešiť a ako prekvapenie mi do práce doniesol práve túto knihu. Film som už videla a úrpimne som bola zvedavá na knihu a celkom milo ma prekvapila. Bod plus pripisujem autentickým fotkám, ktoré dodali atmosféru akú si kniha vyžadovala. No nemám nejlepšieho muža? No mám.

6. Veľa šťastia zdravia...

Kolega mal narodeniny a tak okrem torty (ktorú upiekol šéfino!) sme museli tento blížiaci sa dátum aj zapiť. Po práci sa to však trochu zvrtlo, oslávenec už odišiel a my čo sme ostali sme vypeckovali hudbu 90rokov, tancovali na stoloch a užili si to tak ako dávno nie. Stará parta žien, ktorá nastúpila v rovnakom čase. A to si človek myslí, že práca v palacinkárni by mala byť okej.

7. Dvojité netradičné rande a iné pohromy

Dalšia radosť súvisú s našimi Denkovcami. Opäť sme si spravili čas stretnť sa a zájsť na dvojité rande a teraz sme to naozaj rozbalili. Najskôr Laser game v speace wordl (veľmi odporúčam) kde sme sa unaháňali a pekne zapotili a konečne sa trochu rozhýbali a následne motokáry ktoré ma najskôr desili (trauma z kolotočového autodromu) a pak sme si dopriali dve jazdy. To všetko v jeden večer a vypľulo nás to takmer až o pol 1 ráno. Pokračovali sme aj v další deň kedy sme sa vyštafírovali a vybrali do SND na balet (taktiež sa pokúsim v dohľadnom čase o osobitný článok).

8. 40 nie je žiadny vek...

Rodina sa zišla opäť pokope a to pri príležitosti švagríkových 40 narodenín. Jedlo sa, pilo sa a najmä veľa smialo. Škoda len, že sa môj mužík nemohol zúčastniť kedže (opäť) pracoval. Užívam si teda momentálne voľno mimo hlavné mesto pri kozube u ségry.

Kam dál