Červenec 2016

Kolotoč pocitov

24. července 2016 v 4:58 | ONA |  Denníček chorej mysle
je 5 hodín ráno a za oknami bubnuje dážd. Môj muž spokojne odfukuje na vedľajšom lôžku a ja nemôžem zaspať. Dokonca je to tak vážne, že som sa rozhodla napísať tu....Tak vážne, že ma dotyk jeho hrude na mojom chrbte pálil a mala som pocit, že zhorím, bolestivo a natrvalo.
Vedela som, že je tak trochu povrchný, ovplyvniteľný okolím ale včerajšok/dnešok bol asi prílišným prekvapením. Neviem. Viem len, že som ho uvidela z iného svetla, z tej tmavej strany kde sa stal presne človekom, vdaka ktorému som začala mať ppp. Bolo to postupné, stupňované....a opäť. Je tu ten čas kedy sa sama pre seba cítim nehodná, nepríťažlivá, nedostačujúca...nie preňho. Nie pre seba. Celkovo.
Dúfala som, že tieto stavy sú zažehnané ale stačí posun od človeka ktorého milujem. Tak veľmi sa bojím, že ho stratím až...som ochotná riskovať svoje zdravie a samú seba aby sa nič také nestalo. Vyráža mi to dych. Viac a viac...
pokúsim sa zaspať v klopkaní toho dažda
Cítim sa ako pred rokmi. Akoby sa nič nezmenilo....som v pasci vlastnej žiadostivosti, v pasti vlastných pocitov. Schopná obetovať vlastnú existenciu pre lásku niekoho iného. Rozdiel však je, že viem...že môj muž je iný. že dokáže milovať a cítiť...ale pocit ktorý do mňa vohnal je ako búrka. Krupobitie....nedokáže to zastaviť....a momentálne ani ja. Desím samú seba a pomaly ma desí aj on. Je veľa slov ktoré ma dokážu zasiahnuť a ja ho nedokážem varovať pred všetkým.
Ešteže sa ku mne dnes pritúli kocúr, ten je nestranný

Rýchlovka

24. července 2016 v 4:05 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Pôvodne som chcela napísať aká som hrdá na svojho muža vdaka tomu, že mu schválili jeho drink ale momentálne som taká vytočená, že to nejde...o tom napíšem inokedy. (o tej pochvale).
Verte či nie, bola som dlho mimo seba. Zajatá anou...a...ked som konečne z toho von, konečne plná sily, že mi už nik na moje telo a dušu nesiahne v takej miere sa objaví môj muž. Nie narážky na mňa nemá ale na mojich priateľov. A bohužial sebecky sa to dotýka aj mňa. Samozrejme, že mi vadí, ked sa vyjadruje tak o NICH ale...cítim to aj na sebe. Začínam sa cítiť...iná...nepríťažlivá...cudzia....
Je v sprche....dopíšem to zajtra.

Billy

22. července 2016 v 13:04 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Včera sme sa trochu ubehali.
Rýchla obhliadka, nákupy, kofola....a mňa naháňa neprekonateľný pocit ľútosti, už druhý deň a dôvod na to nemám. Ale opäť predbieham.
Ikea je skvelý priestor, jednoduchý nábytok, veľa priestoru, miesto kde sa človek môže najesť a snívať, aký bude jeho domov "ked bude veľký". A samozrejme, plus je, že je tam aj plno hlúpostí do domácnosti, ktoré človek ani nepotrebuje ale radosť z toho je silnejšia ako logické myslenie. Tak sme s mojím mužom nakúpili k nemu domov dva koše, koreničky a plastové nádobky. Hlavné veci pre ktoré tam šiel ako nástenka a háčiky na obrazy sme akosi nenašli. Záhada. Ja som išla ako doprovod a skončila som so sviečkou (jahodová slabosť) a bambusom Billym. Je to môj druhý bambus v živote...v prenesenom význame je to taký symbol...dúfam,že prežije.
Unavení zo slnka a s plnou hrsťou hlúpostí sme sa dostali ku mne do práce kde sme si dali vytúženú kofolu, chytli zopár pokémonov a konečne sa dostali do cieľa, pustili nejaký romantický film - priznávam, že ho vybral môj muž a ja som ho celý prespala ale našťastie som nemala taký tvrdý spánok, tak na každú jeho otázku či spím som odpovedala, že nie :D. ževraj aj tak ten film nestál za to i ked som tvrdila opak :D (na malých klamstvách stojí svet, ved on nevie ani o tomto blogu, zatiaľ....).
Extrémnejší zážitok bola búrka uprostred noci kedy blesk našiel správne miesto a celým mestom sa ozval zvuk akoby sa štiepili dva veľké balvany. Takže aj menší adrenalín.
Zažiť každý deň takto. Vyplnená každá minúta v ktorej nechýba láska, priatelia, romantika, adrenalín ani šport :D Už mi chýba len zbaviť sa neústupčivého pocitu ľútosti a som zas v ružovom svete na konci dúhy.

Rodina nadovšetko

21. července 2016 v 8:17 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Včera konečne prišla večer moja sestra...ale to predbieham.
Zbožňujem dni, kedy mám čo robiť. Ked mám jasný (viac menej jasný) plán čo, kedy, kde. Včerajšok sa niesol presne v takom znení. I ked naštvaná kvôli pokémonom (okej, išlo o niečo iné ale pokémon bol spúšťač).
Prvá zástavka bola u mamky môjho muža. Povedzme, že to je špecifická osôbka. Servítku si pred ústa nedáva a tak som bola väčšinu času červená ako rajčina a trochu zmätená. (tetovanie slnečnice znamená, že som plná semena, ako sa tvári jej syn pri sexe a tak) ALE zvykám si. Pomaly ale isto....vážne! A tá kačka na obed bola skvelá!
Následne pochod po celom meste aj s jeho kamarátom Andržejom kedy sme naháňali pokémov. Verte-neverte, je to celkom zábava ak si vyberiete správnych ľudí. (to je niekedy horšie ako vybrať pokémona do gymu).
A posledné čo nás postretlo bol už spomínaný príchod mojej staršej sestry. Okrem toho, že sa podobáme ako vajce vajcu (často hovoríme, že som jej oneskorené dvojča) tak sme si aj veľmi podobné povahovo. Vekový rozdiel sa stratil a sedeli sme pokope jak šťastná rodinka spolu s mojími priateľmi. Milujem chvíle pohody, nič nerobenia a oddych v kruhu blízkych ( a extrémne oceňujem Andržeja za to, že radšej si pospal na lavici akoby mal trhať partiu :D)
Dnes ráno som teda moju sestru vyprevadila na vlak do práce, som unavenko ale spokojná...ona asi len unavená. A nefajčím už 22 dní!!! (prosím nezabudni, čas sa krááááti)

Júúúúj!!!!Teším sa na môjho muža (i ked kým sa on zobudí).

Pokémon alebo chyť dôveru

20. července 2016 v 10:25 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Možo je to návod skôr na mňa. Netuším. Možno tento blog bude slúžiť aj na to, aby som sa sama obzrela za vlastnou hlúposťou či múdrosťou (?) V každom prípade....

za posledné dni som vdačná: za zobúdzanie vedľa svojho muža ( úchylka, pobozkať ho zakaždým ked som aspoň trochu prebudím, a vlastne tak zobudím jeho :D)
za najlepšie kolegyne na svete (už ich nikdy nepustím na dovolenku!)
za to, že nikdy, NIKDY nemam opicu!!!

za posledné dni som...vytočená (?) : za kolegyne ktoré nevedia pracovať
za ex pri ktorom mi ostáva stále rozum stáť (preboha prečo?)
za môjho muža ktorý je sebecký (v banalite ALE aj tak ma to mrzí)

Tak či tak, dnes príde moja sestra na ktorú sa neuveriteľne teším + dnes ideme na obed k mamke môjho muža (to sa budem vždy obávať,kedže som dostala narovinu povedané, že preňho nie som dosť dobrá) + dnes s mojím mužom a jeho najlepším priateľom ideme naháňať pokémonov (táto veta znie vtipne aj ked si ju poviem nahlas)
Lovu zdar, láske taky a odpustenie má prvú cenu. Chyť ich všetkých.

Prvé slová...

16. července 2016 v 23:34 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Ako sa patrí, je tu pár slov na úvod.

Základné informácie pre náhodných návštevníkov:
1). Tento blog je založený pre súkromné účely
2). Postavy, dej aj citové výlevy sú prebrané zo skutočnosti (ak sa cítite podobne tak mi je to ľúto alebo sa úprimne teším)
3). Blog jedného krásneho dňa skončí a nahradí ho další, až v poslednom článku vysvetlím prečo

A teraz budem menej oficiálna a viac priateľská.
Zažili ste už pocit, že niekto koho poznáte hoc krátko vám zmení život? Osoba s ktorou vám stačí pár chvíľ a vy viete, že toto je osud (alebo pre viac veriacich Boží zásah)? Približne takýmto spôsobom skrsla myšlienka začať s týmto blogom (presne pred troma mesiacmi a piatimi dňami). Dlho som sa odhodlávala, či ostanem pri papierovej forme ale ako sa hovorí : "internet je večný" a tak to všetko sprostredkujem sem na večné veky.
články nebudú pribúdať každý deň ale určite sa z času na čas objavia...a budú tu kým mi vlasy nedorastú. (súkromný vtip).
Ak si náhodný čitateľ tak vitaj a ak si práve ten, ktorý to čítať má tak konečne VITAJ, čakala som na teba večnosť!!!!!