Kolotoč pocitov

24. července 2016 v 4:58 | ONA |  Denníček chorej mysle
je 5 hodín ráno a za oknami bubnuje dážd. Môj muž spokojne odfukuje na vedľajšom lôžku a ja nemôžem zaspať. Dokonca je to tak vážne, že som sa rozhodla napísať tu....Tak vážne, že ma dotyk jeho hrude na mojom chrbte pálil a mala som pocit, že zhorím, bolestivo a natrvalo.
Vedela som, že je tak trochu povrchný, ovplyvniteľný okolím ale včerajšok/dnešok bol asi prílišným prekvapením. Neviem. Viem len, že som ho uvidela z iného svetla, z tej tmavej strany kde sa stal presne človekom, vdaka ktorému som začala mať ppp. Bolo to postupné, stupňované....a opäť. Je tu ten čas kedy sa sama pre seba cítim nehodná, nepríťažlivá, nedostačujúca...nie preňho. Nie pre seba. Celkovo.
Dúfala som, že tieto stavy sú zažehnané ale stačí posun od človeka ktorého milujem. Tak veľmi sa bojím, že ho stratím až...som ochotná riskovať svoje zdravie a samú seba aby sa nič také nestalo. Vyráža mi to dych. Viac a viac...
pokúsim sa zaspať v klopkaní toho dažda
Cítim sa ako pred rokmi. Akoby sa nič nezmenilo....som v pasci vlastnej žiadostivosti, v pasti vlastných pocitov. Schopná obetovať vlastnú existenciu pre lásku niekoho iného. Rozdiel však je, že viem...že môj muž je iný. že dokáže milovať a cítiť...ale pocit ktorý do mňa vohnal je ako búrka. Krupobitie....nedokáže to zastaviť....a momentálne ani ja. Desím samú seba a pomaly ma desí aj on. Je veľa slov ktoré ma dokážu zasiahnuť a ja ho nedokážem varovať pred všetkým.
Ešteže sa ku mne dnes pritúli kocúr, ten je nestranný
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama