čas rátaný na pivá

29. srpna 2016 v 16:50 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Po dlhej dobe (čítaj 2 dni) som sa konečne videla s mojím mužom. Chvíľku rozpakov pri šálke kávy a potom....

Zrušenie plánovania.

Môj muž momentálne mení prácu a tak sa nejako počty poplietli, on zaskakuje ešte za nejakého kolegu a wuala, zrazu zisťujem, že celé moje plánovanie oslavy jeho narodenín je zbytočné lebo on bude pracovať a vlastne celý nasledujúci týždeň bude mať voľno AŽ jeden deň. "Hurá". A tak som napísala pár priateľom čo o tom mojom úžasnom nápade vedeli, aby zadržali svoju fantáziu lebo celá akcia sa ruší. Celkom ma to sklamalo. (už som mala dokonca skoro spísaný list úloh) Chcela som aby jeho narodeniny boli nezabudnuteľné, aby si dokázal aj po rokoch spomenúť na tie jeho prvé pri mne. No...možno nabudúce...alebo niečo na ten jeden deň vymyslím alebo ktovie.
Deň po sklamaní však neskončil, druhá časť bola ešte veselšia.

Nenudíš sa tu ked tu len tak sedíš?

Andrzej nás zavolal do jedného podniku na pivo a na ...POKER. Po 10minútovom rozhodovaní či tam ideme alebo nejdeme sme tam samozrejme šli. Môj muž sa dušoval,že hrať nebude ale samozrejme....
Po nejakom čase (rátajme ho na pivá), tak teda už pri prvom pive dal vklad 5eur a šlo sa. Ako jediný nehrajúci člen som mala teda o zábavu postarané. V miestnosti plnej ľudí ktorých nepoznám (okej poznala som môjho muža a Andrzeja) som mala silnejší pivný ťah. Takto som si veru večer nepredstavovala. Zaklincovala o Barbie v mojom zornom uhle, ktorá sa ma spýtala či sa nenudím ked tu len tak sedím. Keby som vedela pohľadom zabíjať tak by som ju veru nezabila hned, asi by som ani ten pohľad nepoužila a v rámci možností ju chladnokrvne a pomaličky zabila sama. Zlatúšik bola.
A tak som tam tak dalej sedela kým môj muž hral, užívala si svoju "podstatnú úlohu" večera a odmietala pľuvať pre šťastie na karty. Nebola som v úlohe trucovitej priateľky, to nie ale nemohla som zakryť, že ma to mrzelo. Trochu...ale rátajme čas na pivá a pri tom treťom som sa začala baviť. Vážne. Dokonca som sa smiala na vtipoch od chlapíka čo sedel vedľa mňa (volal sa na eM ale viac o ňom neviem). A nejako popri pití a písaní s mojími ženami z práce sme prišli na to, že ja toho môjho chlapa musím neskutočne mať rada ked sedím ako rúra do pol druhej rána poslušne po jeho boku a pozerám ako sa pekne hrajú. Aj nabudúce. A bez irónie, len by tam nemusela byť Barbie lebo sa to naschvál naučím hrať a jej dieťa bude nosiť do strednej len vrecia namiesto oblečenia.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama