Stretnutie bielej a čiernej tváre

14. srpna 2016 v 22:47 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
A tak sa konečne poznajú. Môj muž a môj otec.
Priznávam, že cestou k nám som bola nervóznejšia ja ale čím bližšie sme boli ku vchodovým dverám, tím som mala menšie obavy. Ved predsa môj muž je najlepší na svete, lepšieho na svete nieť a otec by bol slepec keby to nevidel.
Neviem čo v tej minúte prežíval môj muž ae asi mu nebolo všetko jedno ked som zazvonila na zvonček, ked sa dvere otvorili no najmä ked sa v dalších dverách objavil môj otec ako boh pomsty. Ten prísny pohľad poznám, znamená presný opak toho čo vidieť napovrch. A tak som sa od úľavy rozosmiala, už v prvej minúte to bol vyhrané.
Chlapci si trošku popili, trošku zasrandovali. (či už na môj účet alebo kvôli tomu, že môj muž je opálený a teda potmavší ako apač). Bola som od úľavy celkom unavená (a môj muž z alkoholu). Keby videl ten rozdiel čo ja cítil by sa rovnako. Myslím, že aj preňho dopadlo to stretnutie lepšie ako čakal i ked možno sa mýlim. Spoznal další kúsok mňa.
Dnešný deň sme strávili najlepším domácim obedom ktorý sme vychodili pri 5km prechádzke k prístavu, z ktorého nám pred nosom zdrhla lod. A tak sme si aspoň dali kofolu, poukazovala som mu priehradu či moju bývalú prácu. Cestou naspäť sme sa našťastie zviezli autobusom priamo do stredu Dychfestu a tak za zvukov dychovky sme si vychutnali zmrzlinu (ktorou som sa celá zababrala lebo neviem jesť a nanuk sa mi rozpadol) a výletnú plavbu lodou sme si vynahradili plavbou "vodným taxíkom".
Len hodinku sme späť v BA a ja mám pocit, že som ho nevidela týždne. Je to zvláštny pocit ktorý ma na jednu stranu desí a na druhú stranu uisťuje, že toto je tá cesta ktorú som vždy hľadala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama