Září 2016

27 šťastí v nešťastí

18. září 2016 v 10:53 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Už je načase asi prezradiť ako dopadlo narodeninové prekvapenie pre môjho muža. Ako som predtým písala, moje plány zriedkakedy dopadnú tak ako chcem a tak aj bolo...

Tajný uponáhľaný agent

Večer predtým spal môj muž u mňa doma a kým bol v sprche, ukradla som mu z tašky jeho kľúče od bytu a do peňaženky schovala pozvánku na "nábor trénerov pokémonov". Nevedela som totiž, či pri mojom pláne bude stíhať asistovať jeho spolubývajúci alebo nie. Následne som počkala kým môj muž zaspí a prešmírovala som mu telefón a odfotila si pár kontaktov jeho kamarátov ktorých mi spomínal. Nemyslela som to v zlom, môjmu mužovi verím ako len viem ale toto prehľadávanie mobilu kvôli číslam bolo nutné. (fuj už aj pri spomienke na ten adrenalín mi vstávajú vlasy dupkom, neviem ako by som vysvetlila čo robím keby sa zobudil.)
Nasledujúce ráno môj muž zistil, že nemá kľúče. Celkom mi to pomohlo zamestnať jeho myseľ na niečo iné...išiel ma odprevadiť do práce a ako som otvárala dvere došlo mi, že na barovom pulte sa povaľujú pokémon kartičky ktoré som mu plánovala dať s každým darčekom. Utekala som k baru ich schovať. Splnené a podarené, našťastie. Nanešťastie sme šli do obchodu a môj muž si kupoval cigarety, našťastie mal drobné a tak nenašiel kartičku predčasne. Nanešťastie mi prezradil, že je poverčivý a bojí sa oslavovať predčasne lebo to nosí smolu, našťastie sa to nejako utriaslo.
Ked odišiel do práce vzduch bol konečne čistý, pokračujeme! Napísala som jeho priateľom a nanešťastie sa im nejako bud moja správa nedostavila alebo nemali čas (v stede pracovného týždňa sa ani nečudujem)
Po práci som teda uskuočnila tajné stretnutie s mojou spolubývajúcou a jej priateľom za účelom naplánovania večera. Nadhodili, že by mohla párty pokračovať u nich doma. BINGO! Dohodnuté. Mali teda pripraviť všetko potrebné a ja som zatiaľ utekala nainštalovať darčeky. Stretnúť sme sa mali až pri prvom pokémonovi a to o čase 00:15.
Bezpečne som sa dostala do bytu a schovala do jeho bordelárskych skríň všetky darčeky, dala som cigu s jeho spolubývajúcim a na moje prekvapenie som mala nejaké hodinové meškanie. Utekala som na byt k priateľom a začala sa piecť pokélopta.

Hra sa komplikuje

Popri pečení torty a pití červeného vína som sa už začínala tešiť ako to všetko klapne. Ved je všetko v absolútnom poriadku! Môj muž si myslí, že kľúče sú zapadnuté u mňa na byte a máme sa stretnúť na jedno pivko. Nič extra. A tu zrazu mi píše kolegyňa, že nám nenechajú kľúče od podniku lebo sa boja aby z toho nebol problém. Bez diskusie. Dopila som pohár červeného a naliala si čistého vína. čo teraz? V peňaženke má pozvánku do konkrétneho podniku! Sakra! Sakra! SAKRA! čas beží.
Dala som teda vedieť ľudom, že sa miesto presúva do pajzľoidného podniku. Nič moc ale lepšie ako nič.
Pripitá a v časovej tiesni som sa obliala vodou ked som umývala riad. SAKRA! Ešteže mám skvelú kolegyňu ktorá mi požičala šaty. Už mierne unavená som poprosila kamaráta nech ma namaľuje (naposledy ma maľoval na prvé rande s mojím mužom). Pozriem na výsledok....MOJE VLASY! PREBOHA! Vyzerala som ako natupírovaný pudel, nebol čas rozmýšľať nad niečím iným, písal mi môj muž. Našiel pozvánku, rýchlo som mu teda oznámila, že miesto sa mení a brala som nohy na plecia. Aj tak som nestíhala, poleva na torte ešte chladla a tak sme sa dohodli s priateľmi, že prídu s oneskorením a hlavne s tortou. Nemala som na výber len súhlasiť.
S mojím mužom sme sa stretli pred podnikom a vošli sme dnu spoločne.

Chyť ich všetkých!

Pri stole sme teda sedeli dohromady štyria. Plánovanie bolo chaotické, narýchlo som teda vymyslela nové pravidlá. Ukázala som môjmu mužovi 6 pokélôpt, ktoré musí získať. Musí ich mať všetky aby chytil pokémonov. Každá pokélopta bola v hodnote jedného "panáka" alebo "panáka" + pivo. Samozrejme, že si vybral jednoduchšiu cestu a vypil všetky "panáky" takmer naraz. Skvelé, čo ale z toho ked prvý pokémon-torta bol ešte v nedohľadne? Riešenie bolo celkom jednoduché. Kradnutie!
Stačila chvíľka nepozornosti a stihla som môjmu mužovi vziať dve pokélopty. Ako ich získať späť? Stačí opäť piť (nekonečný kolobeh). Krádež sa podarila 2x a potom si už dával pozor. čas bežal. Ked konečne prišli moji priatelia aj s tortou bola asi jedna hodina ráno. Prvá úloha pre získanie pokémona? Zjesť kúsok torty bez použitia rúk. Zhostil sa toho statočne, akoby mal zjesť jednohubku. A tu sa to zas domotalo a namiesto pokémona, ktorého mal za túto úlohu dostať, dostal pokémona ktorého mal dostať za pitie. Nevadí.
Po dojedení sme sa teda mali presunúť dalej, samozrejme môj muž nemal ani tušenia kam. Cesta viedla domov k mojej spolubývajúcej a jej priateľovi, sama som nevedela čo nás tam bude čakať. A tamtarará....celá kuchyňa vyzdobená. čakal ho tu další pokémon ale tentoraz musel urobiť hlúposti ako vyvenčiť plyšového psa a vymyslieť básničku. Pak dostal další dalšieho pokémona čo bola tá odolonosť voči alkoholu. Chvíľku sa tešil z darčekov ako pivný bong, "okuliare" a twister. Zahrali sme sa a holá o pol piatej sme sa úspešne dostali domov pričom som celou cestou počúvala mrnčanie môjho muža, že chce dalších pokémonov.
Na druhý deň ráno teda našiel další lístok, ak chce dalšieho pokémona musí zaspievať "sedí mucha na stene" a vymeniť všetky samohlásky. A tak našiel v skrini krupicovú kašu. Po dlheeej chvíli som mu dala lístoček s dalšou výzvou a to, že má vyhľadať najlepší recept na kura. Samozrejme to ho už čakalo v chladničke aj s dalším pokémonom. Skvelá večera, oddych a večer sme prešli k predposlednému darčeku. Preto ma musel vystískať najsilnejšie ako vie a našiel konečne kvadrkoptéru (zas v skrini). úprimne ma prekvapilo a zmiatlo ked ma objímal a padlo pár slz. Celkom dosť. Odľahlo mi však, že sa z toho tešil a hned lietal hore-dole.
Pár pivečiek v miestnom bare aj s jeho spolubývajúcimi, pár panákov, bordel na byte a posledná kartička-pokémon. Tetovanie do konca roka. Odpadli sme do postele unavení a spokojní. Dva dni oslavovania narodenín hotovo.
KONIEC!


O Ruženke na Farme

8. září 2016 v 23:51 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Konečne som sa dostala domov, mám pocit,že som vo svojej izbe nebola večnosť. Konečne mám teda časť zaznamenať skvelý nápad môjho muža a dva náročné dni (od ktorých ubehol už týždeň ale to je nepodstatné)

Šípková Ruženka

Už som raz spomínala, že môj muž má vo zvyku v opojení alkoholu zaspať. Vypne ho a hotovo....A v jeden dlhý večer po pohárikoch alkoholu a náročnom pokuse naučiť ma jazdiť na longboarde sme skončili v jednom podniku. Hrali sme šípky,
hrali sme kalčeto rovno s majiteľom (o tretej ráno mal málo roboty) a zrazu *PUF* a môj muž spinká. Pokusy o zobudenie som už vzdala, do siedmej rána som teda počúvala hudbu s majiteľom a pila kávu. Odišli sme až o jedenástej naobed.
"Skvelé", príbeh však nekončí.
čo čert nechcel môj muž si tam zabudol mobil. Mal teda zbehnúť po večeru a cestou z práce sme sa mali poň zastaviť. ALE z práce ma nakoniec uvolnili. čakala som môjho muža 2 hodiny a on nikde. A tak som sa rozhodla, že pôjdem za ním...ako som si tak vkráčala do jeho (už bývalej) práce hned ma otočili a vložili krabice s jedlom do ruky, že môj muž pije v podniku oproti. Tešila som sa ako ho prekvapím, nuž on prekvapil mňa.

3 grácie

V prvom momente ked som ho videla sedieť pri troch slečnách s pohárikom v ruke som nemala daleko od toho aby som nešmarila jedlo na jeho hlavu. Prebehlo mi hlavou milion myšlienok a vyhrala Ľadová kráľovná. Podala som mu krabice a najodmeranejšie ako som vedela som mu oznámila, že som unavená a idem domov na tie "kamarátky" som ani nekukla (tiež mohli byť šťastné, že si z príčesku nebudú dávať dole zeleninovú oblohu). Neviem ako som dokázala kráčať, bola som v šoku, unavená a sklamaná. Nevedela som či sa mi to snád nesníva, nevidela som vlastne nič len ako pije s....s neverou už mám skúsenosti na knihu, nedokážem v sebe schovať svoju skeptickú stránku voči chlapskej monogamii a presne takéto predstavi ma poháňali vpred.
Samozrejme môj muž sa rozbehol za mnou, pripitý a absolútne mimo realitu si myslel, že som naštvaná nato, že som naňho čakala a nie nato, že som ho čapla piť s nejakými "kamarátkami".
čo ho zachránilo?
Náhoda. V ten deň sa vrátila moja spolubývajúca s priateľom. Nevideli sme ich dva mesiace a dohodli sme sa, že sa stretneme teda večer v tom podniku kde si môj muž nechal mobil. A tak som naštvaná a so slzami na krajíčku vkráčala do podniku a dala si pivo.....a potom prišli oni a odišiel môj hnev. Smiali sme sa, pili, spomínali a plánovali....a môj muž *PUF* zaspal. Postup z minulého večera bol skoro rovnaký až nato, že ho zobudil náš kamarát. Našťastie.
Nanešťastie po prebudený a vytúženej ceste domov môj muž chytil druhý dych. Z plných pľúc. Prehliadajúc fakt, že spal (a to nám vážne neveril!) sme sa dohodli, že si aspoň cestou ešte dáme niečo pod zub.
S rezňom v ruke sa s nami zoznámil(čítaj vtisol sa) nejaký polmetrový Roman ktorý nie len, že kúpil môjmu mužovi ploskačku vodky ale "ponúkol sa" ,že ide k nám domov.
Preskočím to ako sme sa smiali z jeho opitých rečí, ktoré nedávali zmysel a len zmienim, že sme mu doslova ušli aby sme sa ho zbavili.
O pár dni neskôr ked sme si povedali, že takýchto večerov by sme sa mohli aspoň na čas zriecť, dostal môj muž skvelý nápad.

Poďme na Salaš.

Namiesto sedenia na prdeli a piatia piva v mojej práci sme sa rozhodli, že pôjdeme pekne na výlet. Polhodinka cesty autom a boli sme na mieste. Uprostred lesíka schovaná bio farma. Prešli sme sa popri zvieratkách (asi najväčšiu radosť som mala z mien zvieratiek a zo psa Bodríka ktorého som pohladkala aj ked to bolo zakázané), nadýchali sa konečne zdravého vzduchu a sadli sme si na obed.
Hladoši v nás prevzali kontrolu nad zdravým rozumom a tak sme si objednali aj polievku aj jedlo (samozrejme bryndzové halušky, šak sme na salaši!)Jedlo bolo SKVELÉ!!!! Až tak, že som zjedla všetko a takmer sa gúľala. Neviem ani kedy naposledy som sa dokázala až tak napučiť.
Aby nám náhodou nebolo málo, navštívili sme aj pekárničku kde sme nakúpili bochník chlebíka, osie hniezda (prisahám, že boli gigantické!!!!!), korbáčiky a syr. Spokojne a prepchato sme sa vrátili domov s pocitom, že sme konečne podnikli niečo oddychové.
Je toľko vecí ktoré ešte musíme skúsit a miest navštíviť, že nevieme čo skôr vybrať.

A dnes má môj muž 27 rokov!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Mám plán!

1. září 2016 v 11:45 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Po nekonečnom rozmýšlaní zvanom "DOPRDELE ČO TOMU CHLAPOVI DAŤ NA NARODENINY!" som dospela k nasledovnému.

Nič sa mi nebude zdať dosť dobré.

či sa mi to páči a či nie, ja som príliš náročná ak ide o vymýšľanie darčeka pre niekoho blízkeho. Hlúpa povaha perfekcionistu v šťastí. Priatelia okolo mňa sa chytajú už za hlavy a prikrývajú si uši pred mojími nápadmi, ja sa im nečudujem. Skôr obdivujem, že mi ešte neskúsili zapchať ústa ponožkou.
Dnes som sa však konečne rozhodla využiť praktické aj nepraktické priania môjho muža a...

MÁM PLÁN!

Deň predtým ako bude mať voľno sa budem musieť dostať k nemu domov. (veľmo preveľmo dúfam v spoluprácu Andrzeja).Pekne do skrine mu dám minidrona (ktorý snád dovtedy príde!) a pred neho uložím krupicovú kašu (nie 5 kíl preboha!) a do chladničky mrazené kurča s menovkami a ksichtíkmi. Následne začnem pripravovať tortu, ktorú schovám ku mne do práce. (pokúsi sa to byť pokélopta ale nie je to zaručené). A vyrobím a schovám niekde, možno do obalu z drona aj poukaz na tetovanie.
V deň D budem snád uňho doma ak nie tak sa tam nejako prepracujem. Nájde najskôr kurčatá a urobíme z nich obed (trošku drsné kedže budú mať mená ale o to chutnejšie), pak prejdeme ASI rovno ku mne do práce kde sa trochu popije a dá sa torta, sfúknu sviečky......párty párty!
Opäť pôjdeme k nemu domov (teda snád nebude chcieť ísť ku mne) a tam nájde už vlastným pričinením krupicovú kašu...ked sa dosmeje nájde drona a ked ho rozbalí nájde poukaz.
Superduperskvelonajlepšie!
Má to však háčik. Moje plány len zriedkakedy dopadnú tak ako chcem. Takže sa budem len modliť nech to pôjde aspoň približne podľa mojich plánov a ak nie, hurá na improvizáciu!