O Ruženke na Farme

8. září 2016 v 23:51 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Konečne som sa dostala domov, mám pocit,že som vo svojej izbe nebola večnosť. Konečne mám teda časť zaznamenať skvelý nápad môjho muža a dva náročné dni (od ktorých ubehol už týždeň ale to je nepodstatné)

Šípková Ruženka

Už som raz spomínala, že môj muž má vo zvyku v opojení alkoholu zaspať. Vypne ho a hotovo....A v jeden dlhý večer po pohárikoch alkoholu a náročnom pokuse naučiť ma jazdiť na longboarde sme skončili v jednom podniku. Hrali sme šípky,
hrali sme kalčeto rovno s majiteľom (o tretej ráno mal málo roboty) a zrazu *PUF* a môj muž spinká. Pokusy o zobudenie som už vzdala, do siedmej rána som teda počúvala hudbu s majiteľom a pila kávu. Odišli sme až o jedenástej naobed.
"Skvelé", príbeh však nekončí.
čo čert nechcel môj muž si tam zabudol mobil. Mal teda zbehnúť po večeru a cestou z práce sme sa mali poň zastaviť. ALE z práce ma nakoniec uvolnili. čakala som môjho muža 2 hodiny a on nikde. A tak som sa rozhodla, že pôjdem za ním...ako som si tak vkráčala do jeho (už bývalej) práce hned ma otočili a vložili krabice s jedlom do ruky, že môj muž pije v podniku oproti. Tešila som sa ako ho prekvapím, nuž on prekvapil mňa.

3 grácie

V prvom momente ked som ho videla sedieť pri troch slečnách s pohárikom v ruke som nemala daleko od toho aby som nešmarila jedlo na jeho hlavu. Prebehlo mi hlavou milion myšlienok a vyhrala Ľadová kráľovná. Podala som mu krabice a najodmeranejšie ako som vedela som mu oznámila, že som unavená a idem domov na tie "kamarátky" som ani nekukla (tiež mohli byť šťastné, že si z príčesku nebudú dávať dole zeleninovú oblohu). Neviem ako som dokázala kráčať, bola som v šoku, unavená a sklamaná. Nevedela som či sa mi to snád nesníva, nevidela som vlastne nič len ako pije s....s neverou už mám skúsenosti na knihu, nedokážem v sebe schovať svoju skeptickú stránku voči chlapskej monogamii a presne takéto predstavi ma poháňali vpred.
Samozrejme môj muž sa rozbehol za mnou, pripitý a absolútne mimo realitu si myslel, že som naštvaná nato, že som naňho čakala a nie nato, že som ho čapla piť s nejakými "kamarátkami".
čo ho zachránilo?
Náhoda. V ten deň sa vrátila moja spolubývajúca s priateľom. Nevideli sme ich dva mesiace a dohodli sme sa, že sa stretneme teda večer v tom podniku kde si môj muž nechal mobil. A tak som naštvaná a so slzami na krajíčku vkráčala do podniku a dala si pivo.....a potom prišli oni a odišiel môj hnev. Smiali sme sa, pili, spomínali a plánovali....a môj muž *PUF* zaspal. Postup z minulého večera bol skoro rovnaký až nato, že ho zobudil náš kamarát. Našťastie.
Nanešťastie po prebudený a vytúženej ceste domov môj muž chytil druhý dych. Z plných pľúc. Prehliadajúc fakt, že spal (a to nám vážne neveril!) sme sa dohodli, že si aspoň cestou ešte dáme niečo pod zub.
S rezňom v ruke sa s nami zoznámil(čítaj vtisol sa) nejaký polmetrový Roman ktorý nie len, že kúpil môjmu mužovi ploskačku vodky ale "ponúkol sa" ,že ide k nám domov.
Preskočím to ako sme sa smiali z jeho opitých rečí, ktoré nedávali zmysel a len zmienim, že sme mu doslova ušli aby sme sa ho zbavili.
O pár dni neskôr ked sme si povedali, že takýchto večerov by sme sa mohli aspoň na čas zriecť, dostal môj muž skvelý nápad.

Poďme na Salaš.

Namiesto sedenia na prdeli a piatia piva v mojej práci sme sa rozhodli, že pôjdeme pekne na výlet. Polhodinka cesty autom a boli sme na mieste. Uprostred lesíka schovaná bio farma. Prešli sme sa popri zvieratkách (asi najväčšiu radosť som mala z mien zvieratiek a zo psa Bodríka ktorého som pohladkala aj ked to bolo zakázané), nadýchali sa konečne zdravého vzduchu a sadli sme si na obed.
Hladoši v nás prevzali kontrolu nad zdravým rozumom a tak sme si objednali aj polievku aj jedlo (samozrejme bryndzové halušky, šak sme na salaši!)Jedlo bolo SKVELÉ!!!! Až tak, že som zjedla všetko a takmer sa gúľala. Neviem ani kedy naposledy som sa dokázala až tak napučiť.
Aby nám náhodou nebolo málo, navštívili sme aj pekárničku kde sme nakúpili bochník chlebíka, osie hniezda (prisahám, že boli gigantické!!!!!), korbáčiky a syr. Spokojne a prepchato sme sa vrátili domov s pocitom, že sme konečne podnikli niečo oddychové.
Je toľko vecí ktoré ešte musíme skúsit a miest navštíviť, že nevieme čo skôr vybrať.

A dnes má môj muž 27 rokov!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama