Polročnica FX

18. října 2016 v 1:04 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Kedže väčšinu môjho času zaberá behanie medzi školou/prácou/mojím mužom, až teraz sa mi naskytla príležitosť sadnúť si pokojne vo vlastnej izbe s kocúrom na kolenách a napísať další dlhočizný článok (a popravde aj sa snažím nejako zamestanať kým mi práčka doperie).

Polročie

Inak povedaných 6 mesiacov najdivnejšie kľudného vzťahu v mojom živote. I ked on by možno nesúhlasil. Nakoniec sa moje plánovanie "oslavy" pozmenilo.
O pár dní neskôr som ho pekne pozvala na večeru, ktorá nebola ani romantická (vedľajší stôl obsadila veľká hlučná opitá partia, ktorá sa rozrastalatak rýchlo, že nám skoro sedeli na kolenách) a večera tiež nebola celkom večera kedže sme mali len grilované kuracie krídelká (ktoré mali byť vlastne niečo iné). Ale tak to predsa chodí. Prekvapil ma najmä môj muž, ktorý z ničoho nič "zablahoželal" k nášmu výročiu. Bud mu ušiel dátum a napadlo ho, že som rezervovala stôl aj kvôli tomu alebo....neviem. Možno ho len osvietilo.
Pokračovanie večera však už bolo....iné.

Dáme si len jedno pivo

Kto to pozná nech dvihne ruku. Naše kroky smerovali do jeho bývalej práce, kde sme chceli pozrieť jeho
spolubývajúceho. Popravde, ono by to skončilo len pri tom pive (aspoň u mňa) KEBY! Keby neprišlo Jägermeister
komando. V preklade pár polonahých dievčin ( s výzorom na 15 ale zmaľovaných na 60) sa točilo okolo polonahého
Jeleňomuža, ktorému zavesili aj parohy. A nám na krky vence. Asi málo vecí ma vie tak (bezpríčiny) vytočiť ako vidieť takto nejakých ľudí, predstavujem si ich "hrých" rodičov. (žeby sa ozvali nejaké materinské pudy vo mne?!). A tak som si jedného musela šupnúť aj ja,...aj druhého...aj....ani srnka netuší koľko ich pak bolo. Ale stihli sme si aj zasúťažiť v pribíjaní klinca do pníka, kedy môj muž samozrejme vyhral a aj sme sa skvostne vytančili. A viac toho vlastne z toho večera neviem....
Viem však, že na druhý deň mi bolo teda kvalitne zle. Každým pohybom som sa modlila nech žalúdok ostane na svojom mieste a vdaka kolegovy, že to za mňa vzal v práci lebo by som tam pravdepodobne umrela. A môj drahý muž ma zachránil zas vývarom a hranolkami (viac som z kebabu neriskovala).
Po vytriezvení a oddýchnutí sa teda další deň musel rozbehnúť inak. A to..

DUB FX!

Lístky boli kúpené už skôr a tak sme si pekne sadli na obed a pak ku mne do práce na pivko, kde sme čakali kolegyňu, ktorá mala ísť s náma. Bohužiaľ, zabudli sme na povestné meškanie ktoré má ona vo zvyku. Môj mužík obhrýzal snád už steny a hromžil, že ak nestihne začiatok.....
Našťastie prišla v hodine dvanástej tak, aby sme si stihli pred začiatkom kúpiť pivko a zaujať vhodné pozície.
Koncert bol skvelý. Nevedela som sa prestať unášať atmosférou, jeho talentom a dokonca ani publikom, ktoré bolo vskutku rôznorodé (od mladých divnesahýbajúcich ľudí po babičku s pivom v ruke). A samozrejme nemohla som po očku kukať aj na môjho mužíka, ktorý sa na ten koncert tešil oveľa viac ako ja a tak som bola šťastná, že si ho užil tak ako sa len dalo. Dokonca sme si aj zatancovali a on si kúpil šiltovku (a mne a kolegyni nálepky-moja už pekne zdobí noťas).
Pokoncerte sme sa už kľudne odobrali domov (ved jedna žúrka za týždeň stačí),

Pravdupovediac, dnes ma rozcítil jeden diel Priateľov a pristihla som sa pri predstave materstva a možno by som aj pomaly chcela dieťa. Ked ide o môjho muža, nebola som si nikdy istejšia ako teraz. Asi za to môže aj to, že o tom každý hovorí. A že sa ma to furt niekto pýta akoby to očakával. A možno len sa na mňa odvšadiaľ hrnú samé roztomilé deti. A možno by som to naozaj len chcela. A možno mi už skutočne zašibáva.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama