Listopad 2016

Radosti na každý týždeň °°1

24. listopadu 2016 v 20:48 | ONA |  Radosti
A už je to tu. Novembrové (i ked nie také chladné ako by malo byť) počasie si vybralo svoju daň a mňa ovládla chrípka. Nie natoľko aby som nedokázala cvičiť, či chodiť do práce či behať za mojím mužom ale dostatočne na to, aby som si našla konečne čas na nejaký oddych.
A s touto veselo-neveselou vecou prichádza aj nová rubrika Radostí.( ktorú som vdačne ukradla z obľúbeného blogu Polly a ona ju čmajzla ani neviem kde).
Podstata je, že si týždenne (alebo ako vám čas dá) nájdete čas a spíšete drobnosti radosti, ktoré sa prichodili počas týždňa. Hned je svet krajší ked si uvedomíte koľko maličkostí vám dokáže spríjmeniť ten pochmúrny život. Nie?

1.Alica v krajine zázrakov

Moja milovaná kolegyňa z práce Alic oslávila tento utorok 26 rokov. Tradične sa teda u nás v práci konala oslava. Po nedlhom pátraní po obchodoch v zmysle "čo jej doprdele kúpiť" som v Martinuse natrafila na túto nádhernú knihu. Ilustrácie a celkovo dizajn knihy ma tak očarili, že som s ňou bez váhania utekala k pokladni. (okej prehovoril ma hlavne môj muž ked som váhala medzi Alicou a scenárom o fantastických zveroch ale s výsledkom a výberom som nadmieru spokojná!)

2. Ruže z lásky dané

A nie, nie som romantická. Pri nákupe potravín som si dupla nohou a kúpila si len tak pre radosť biele ruže. Nech mi trochu rozžiaria izbu a mne tvár. A len pre info, nie som zaťažená na ruže (najlepšie sú slnečnice) ale nemohla som jednoducho odolať :)

3. Fantastické zvery

Dalšia radosť bola vlastne prvá v tomto týždni a to, že som šla s mojím mužom na fantastické zvery do kina. Ja som to už síce videla (bola som na tom v kine už so spomínanou kolegyňou) ALE! Nebola som na tom s mojím mužom a to sme samozrejme napravili a šli sme rovno na 4DX!!! A poviem vám...ako predtým tak aj vtedy dostalo ma to. Milujem ten čarovný svet kde je možné všetko!!!!!!

4.Stranger Things

Na tento seriál ma upozorňovalo už veľa ľudí a ja som odolávala a odolávala. Nemám totiž rada ked ma niekto hucká na niečo čo sa mu prehnane páči (väčšinou ma to potom sklame) a tak ked prehováranie okolia skončila a nastolila u mňa choroba, zapla som si prvú časť a .....už už som skukla celú sériu a odporúčam dalej aj ja. Niečo temné a nové. Presne také aké sa hodí do tohto pochmúrneho počasia k šálke čaju a pod perinu :)

Predvianočná schizofrénia

20. listopadu 2016 v 18:51 | ONA |  Denníček chorej mysle

Po dlhom čase sme spolu celá rodina a predčasne oslavujeme narodeniny mojich dvoch synovcov a ako inak aj moje. Cítim sa staro, čo vzhľadom na to, že moji synovci majú 12 a 2 roky by bolo asi pochopiteľné ale ide o vec z iného súdka. S tou som sa zdôverila už jednej mojej sestre (posilená vínom a ukecaná-to som celá ja) a teraz, ked na mňa vážnosť mojich slov dopadla to dokážem napísať aj tu.

Možno len vdaka tomu, že ma nenaplňuje moja škola, cítim sa nejako v prázdne a zbytočne sa mi rozbehli nejaké pudy a zrazu počujem hodiny. TIK-TAK-TIK-TAK. čoraz častejšie sa pristihnem pri predstavách na rodinu a hlavne malé mimčo čo bude mať moje háro a oči môjho muža. Viem, viem...na takéto myšlienky je priskoro a hlavne, moja nulová zodpovednosť, to jednodudhco nejde k sebe ale aj tak....nie je zlé, že si to viem predstaviť, skôr ide o to, že si to skutočne rada predstavujem. Brrrr kedysi som bola drsné dievča.
Z posledných síl bojujem na titul bakalára a moje predstavy o skvelej vysokej umeleckej škole sú už dlho pochované niekde hlboko (približne v takej hlbke v akej by mala ležať dinotopia ktorá tam ešte stále vyučuje). Som unavená. Môj život pendluje medzi školou-prácou-mojím mužom. Nerada sa nudím to je fakt ale...toto nie je to, čo som si predstavovala. Cítim sa vyhorene.

Chcem zmenu. Svojho myslenia. Nabrať čerstvý vietor do plachiet (či ako sa to hovorí). Začať opäť písať pre seba, začať opäť cvičiť a posunúť sa konečne z môjho pohodlného ale nudného miesta kde stále ticho čupím. Odísť a začať opäť žiť.

Možno tento článok vyzerá akoby nemal zmysel ale pre mňa zmysel má. Robím tak niečo pre seba, hygiena mysle. Uvoľnenie. Ved k nikomu nemôžem byť tak jednoducho úprimná ako k svojmu blogu. No nie? A aj ked jedného dňa v budúcnosti dostane do rúk či očí tento blog môj muž nevadí, možno ma bude konečne o kus viac chápať.

čo ma však toto obdobie teší sú blížiace sa VIANOCE!!!! Síce tomu chýba sneh a koledy a vianočné songy a punč alebo domáci vajčák ale to príde. Ved vzduch sa už ochladzuje a ja vidím večerom svoj dych a svetielka v meste už svietia, obchody majú všade samú červeú a zelenú a čoskoro pôjdem pekne pomrznúť na trhy!
A dnes som si urobila radosť a kúpila môjmu mužovi vianočné ponožky a boxerky :D :D :D :D či sa mu to páči či nie! A môže byť ešte rád, že nie sú v téme HP!


Novinka za novinkou

17. listopadu 2016 v 20:42 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Od posledného článku je nálada o niečo lepšia. Hned sa aj dostanem k tomu prečo.

Fazuľky každej chuti

"...George prisahal, že mal raz jednu, ktorá chutila ako šušeň."
S mojím mužom sa nám podarilo kúpiť fazuľky každej chuti. Už raz sme mali podobný pokus ale kúpili sme len obyčajné sladké fazuľky a hoci sme sa aj pritom zabavili ked sme hádali príchute toto bol zážitok o level viac.
Natešený sme sa vybrali domov kde sme si spolu s Andrzejom otestovali naše žalúdky. Teda....ani nie my ako môj mužík. S mojím šťastím som chytila väčšinou dobré chute ale...v každom vzťahu musí byť rovnováha. A tak môj muž okúsil chuť zvratkov a skutočne sa skoro povracal. Nafučaný mi podal fazuľku rovnakej farby ako bola tá jeho a vualááá, ja som mala tú dobrú variantu. Trucovito si teda vzal dalšiu a opäť utekal na záchod dúfajúc, že sa nepovracia. Skoro som plakala od smiechu. Nebola to škodoradosť ale...no dobre možno trochu.
Kto chce kam pomôžme mu tam.

Cestovatelia v akcii

V jeden týždeň sme toho pobehali viac ako dosť.
Najskôr na otočku k mojej najstaršej sestre, kde sme dali obed a pobrali sa domov. Menší adrenalín, kedže sme šli autom a môj muž nejako nemal svoj deň a skoro nás 2x vyrútil. žijeme žijeme ale namále sme mali. (preháňam).
V ten večer ked sme sa vrátili si dokonca môj muž zmyslel, že predá svoj mobil (ktorý má až mesiac) a kúpi si nový jabĺčkový. (oči prevraciam doteraz!) ale samozrejme aj tu musia nastať komplikácie a zhodli sme sa natom, že ak by som nebola ako svedok v aute, možno by dostal bitku.
Neskôr ten istý týždeň sme sa vybrali na noc k mojej dalšej sestre. Tú som nevidela dlho predlho a ešte dlhšie som nevidela môjho synovca. Krpec malý najlepši!
Opäť sme strávili noc pri litroch vína a dlhých rečiach, spomienkach a smiechu pri stupídnej komédii. Môj muž má celkom rád návštevy tohto charakteru-teda aspoň sa tak zdá. Moja rodina si ho samozrejme obľúbila tak nebol problém,...problém bol jedine čas. A tak sme nemohli ostať dlhšie.
Pokračovanie v dalšom týždni však už bolo z iného súdka.

Skoro december

Môj muž prišiel ku mne do práce. Nenápadko. Vypytoval sa ako sa používa ticketportal lebo sa chystá na jednu akciu. Obočie mi skoro preskočilo hlavu. O ničom mi nehovoril. Na moje otázky odpovedal útržkovito. Kedy?...... O mesiac? S kým? .......S Andrzejom. Môžem sa pozrieť a pomôcť ti? NIE!!!!
Začínala ma chytať panika. Paranoidné stavy z minulosti. Hned ma napadla jeho kolegyňa Lucia. Prečo by sa inak tak zdráhal? Ved nemáme tajnosti (okej okrem blogu). Začínala sa mi tvoriť v krku hrča. Nadalej som teda makala a ani naňho nekukla. Po chvíli si ma zavolal k sebe: "Vieš, že ťa veľmi milujem." Tupo som prikývla a už odpočítavala minúty do toho kedy mi povie o čom je tá akcia. Namiesto toho mi len povedal nech si kuknem email, že uvidím kam to plánujú ísť. A odišiel na cigu.
Stála som, počkala kým zájde preč a rýchlo kukla email. V jednej chvíli mi zo srdca padol balvan a zavalil ho další. Môj muž mi kúpil VIP lístky na moju obľúbenú skupinu KORN!!!! Skupinu na ktorej koncert som vždy chcela ísť!!!!! A on mi kúpil lístky!!!!
Mala som chuť skákať, pišťať a zároveň plakať (čo sa skoro aj udialo) ked mi v sekunde nato došlo, že toto je moc. Príliš veľký darček k mojím predčasným decembrovým narodeninám.
Ako sa vrátil sadol si na svoje miesto, bola som otočená chrbtom a predýchavala. Určite čakal inú reakciu. Možno som sa k nemu mala hned rozbehnúť a vybnozkávať ho ale..neistota prevládala. Neviem príjmať darčeky.
Prišla som k nemu a len ho objala, snažila som sa nejako dať dokopy. Dakovala som a opakovala, že to je moc. Bral to s humorom...ako všetko. Vie vždy ako na mňa. A tak som ho vystískala zas a všetkým sa chválila mojím darčekom. Už len počkať do apríla!!!!!!!

škrečok škrečka hľadá

11. listopadu 2016 v 1:57 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Aby som len vysvetlila názov, škrečok Kubko ktorého sme kúpili nebol až tak Kubko ako Kubka. A tak teraz sme rodičiaa máme mladé. Teda je tu otec Andrzej a my krstný rodičia. Ale o tom som nechcela písať....

Od Lucie do Vianoc...

Viem, že môj muž je skvelý. Ale predsa...neviem sa ubrániť istej pochybnosti a zlého pocitu ked hovorí o svojej kolegyni Lucii. (a to hovorí o nej dosť často). Prenasledujú ma tiene minulosti a ja sa bojím. Bojím sa, že mi bude zas ublížené a rei o nej mi príliš nepomáhajú.
Veľa vecí tak dokážem skaziť. Viem byť nechutne protivná a nepopísateľne odťažitá ale neviem si pomôcť. Je to vnútorný pocit obrany ked....sa cítim neistá. A je to tak čoraz častejšie. Lebo ...ona je s ním predsa viac ako ja. Minimálne 12 hodín takmer denne a to nerátam celkovo týždenne...a ja...sa cítim stále ako dieťa. Ako jeho prechodná stanica na ceste k životu. Pričom on je môj život.
Píšem to narýchlo (lebo môj muž je práve na ceste z práce) a pocilnená vínom. ALe blog jejediné miesto kde to môžem skutočne povedať. Nechcem sa hádať. Som v tom až po uši

Strašidelný začiatok novembra

5. listopadu 2016 v 14:30 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Podme si zrekapitulovať predošlé dni. Ked si všetky tieto články spätne pozerám, zisťujem, že nemám vôbec nudný život, priam naopak. A niekedy to nie je len v tom dobrom zmysle....

Helouin

Predvečer všetkých svätých. Doteraz sa mi podarilo odcestovať a nezúčastniť sa párty u nás v práci. Až tento rok sa mal niesť v znamení zmien a konečne som to mohla zažiť. Ako si však idem z vlaku, zisťujem, že nemám svoj telefón. Premiéra mojej sklerotickej pamäti- nechala som ho v kupéčku. Po malom pátraní zisťujeme, že ho má pán rušňovodič a že sa s ním mám stretnúť na stanici. Skvelé!!! A tak behám po stanici ako rúra dve hodiny....a nič. Nie len, že tam majú chaos systém ale aj ten pán rušňovodič vypol môj telefon.
Sklesnuto a unavene sa vlečiem do práce. V hlave mám všemožné nadávky a ked vojdem do dverí a všetky oči padnú spýtavo na mňa-rozplačem sa. Trucovito, unavene a zúfalo. Našťastie ma moje ženy vedia vždy spoľahlivo vyliečiť. Víno tieklo prúdom a ja som sa začínala cítiť o niečo lepšie. Mala som super kostým mrtveho vojaka!
Všetko bolo fajn. A potom prešla polnoc....

Záchranná akcia

Sedíme si v malom kruhu priateľov a rozprávame sa. Od najlepších hororov po fotky ako rodičia upravili obrázky svojich detí aby vyzerali reálne ked tu...v jednej sekunde sa na mňa vrhnú moje ženy a začnú mi želať všetko najlepšie k meninám. Dala by som všetko, aby som si mohla ešte raz pozrieť výraz môjho muža. Des a hrôza. Zabudol. Myslím, že sa necítil práve najlepšie ale nebrala som to tragicky. Už som spomínala, že on meniny neuznáva. Ale musím uznať, že ma to zamrzelo. Predsa len, mohol si to zistiť a aspoň ma stisnúť ako prvý. No nič to...išli sme domov.
Na další den pracoval. Po polnoci prišiel ku mne a ako som mu otvorila dvere stál tam s fľašou vínka a nejakou krabicou a hlavne najmilším a najnevinnejším úsmevom aký som kedy uňho videla.
A tak sme si dali pohár vína a polnočné lievance s tvarohom. Najkrajšie pomeninové chvíle.

Návrat strateného východniara

Deň nato sme mali jasný plán, mali sme sa stretnúť s naším spriateleným párikom a posedieť. Všetko bolo viac/menej naplánované ked tu zrazu. Mal sa vrátiť bývalý spolubývajúci môjho muža. Dvojmetrový východniar. Len na jeden večer.
A tak sa plány zas zmenili a skončili sme v malom bare na sídlisku. Môj muž si dal slivovicu a tu nastal hlavný problém večera zvaný aj SLINA.
Ja a Andrzej sme boli celkom KO ale ja som bola ešte rozhodnutá posedieť pri nich. Hodiny šli pomaly jedna za druhou a presne tak tiekla krkom aj domáca slivovica (našťastie nie mojím).
Pospomínali sme na staré časy, pokecali o novinkách, prestavili budík aby zvonil každú polhodinu a zjedli všetky sladkosti čo boli v dosahu.
Ráno som utekala do práce a východniar na východ (o zostatkovom alkohole za volantom sa nebavme).

To najlepšie na koniec!

Nie je to nič svetaborné ale o tento zážitok sa musím jednoducho podeliť.
Kde bolo tam bolo, v izbe kde víno tieklo potokom raz dvaja zaľúbenci pozerali extrémne násilný film zvaný Experiment. Ako však film skončil niečo sa stalo, zaľúbencom to úsmev zo srdc vzalo. Nie pre neveru či iné sveta kazy ale pre dej filmu čo v realite mrazí. A tak nešťastne išli obaja spať, ráno sa prebrali a museli sa smiať. Všetky chmúry alkohol dal a dvom bláznom rozum vzal.


Nepravdepodobné pravdepodobnosti

3. listopadu 2016 v 11:30 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
V živote je veľa chvíľ, ktoré sa stanú bez toho, aby v to človek dúfal či akokoľvek čakal. Taká jedna príhoda sa nám stala a keby len jedna.

Nový kamarát

Behali sme s mojím mužom a kolegyňou po potravinách. Hore dole, ona kupovala nejaké veci na známeho oslavu a my sme sa len túlali a naháňali pomedzi regále. A ked tu ako ideme k pokladni mi môj muž povie, či som si všimla, že nás jeden chalan sleduje. Paranoidné stavy môjho partnera, povedala som si. Ale zrazu na mňa kukne a ukáže na jedného chlapíka. Mávla som nad tým rukou...ked však čakáme pri pokladni je zas pri nás a zrazu sa niečo spýtamôjho muža. Pleštím oči, čo sa deje. Vonku nám muž prezradí, že ten chalanisko sa pýtal či niekam ideme, že by sa pridal lebo v meste nikoho nepozná. Prišlo mi ho veľmi ľúto a furt som hovorila, že ho mal zavolať aspoň k nám na pivo chúda jedno stratené ked sme si všimli, že je vedľa nás. Hopľa. Nevadí (k tomuto sa ešte vrátim).
I ked sa nám veľlmi nechcelo program nám dalej pokračoval.

Peši rýchlejšie zájdeš

Dvojité rande na bowlingu. Táto hra mi jednoducho nejde, o to menej ked som unaená a podráždená. No sklamať ich a popravde počúvať aký sme lenivci sa mi moc nechcelo a tak sme si šli okolo desiatej zahrať. Unavená a nervózna, prešli sme sa k miestu určenia a prekvapivo čakali na druhú dvojicu ktorá šla autom neuveriteľnú polhodinu. Keby som mala energiu tak tomu chlapcovi hodím guľu o hlavu. Ale zlosť ma opustila i ked únava ani moc nie.
Hra nám prešla rýchlo, tentoraz sa môj muž ani neopil ani neutrpel žiadne zranenie a tak by sa dal tento večer vo štvorici aj prehliadnuť keby..

Návrat strateného kamaráta

Vrátila sa moja kolegyňa z východu a tak sme šli k nej domov posedieť. Lepšie povedané opiť sa. I ked ja som nepila, môj mužík si dal tak do tela, že som myslela, že ho z toho bytu už ani nedostanem. Našťastie som ho dostala nie len von ale aj do klubu. Klub nebol hocijaký ale klub plný homosexuálov. Tancovali sme, bavili sme sa....sadli sme si k stolu aby si chlapci mohli zapáliť ked mi môj muž ukazuje aby som sa otočila. Koho sme tam nevideli? Presne ten náš možný kamarát z potravín, ktorý sa chcel k nám pridať. Reku tak sa pridal v tom momente a povie vám, že to bol najdivnejší chlap akého sme tam mohli stretnúť...vlastne druhý najdivnejší.
O pár hodín neskôr sa k nám totiž pridal 38 ročný Vlado. Homosexuál skrz na skrz ktorého náš "kamarát" neznášal.
Ako to dopadlo?
Nášho "kamaráta" vyhodila SBS lebo obťažoval zákazníkov (a nemyslím nás) a Vladovi sme ušli.
Príbeh by mohol skončiť ale...

škrečok na úteku


Cestou sme sa taxíkom zviezli kúpiť jedlo (o 5 ráno je hlad najsilnejší). Prišli sme domov, nejako sme sa chystali papať ked tu vidíme klbko. Panika, že to je myš, môj muž samozrejme, že to je len kúdoľ prachu. Ked sme prezreli pozorne
priestor pod gaučom našli sme niečo úplne iné. A to škrečka. Nášho nového škrečka Kuba ktorý sa nejako prepašoval z domčeka a namieril si to priamo do izby môjho muža. Po pár pokusoch sa nám ho konečne podarilo chytiť. Dôsledok bol, že škrečok prišiel o svoju drevenú búdku v ktorej spával a cez ktorú sa mu podarilo preskočiť na
slobodu.
Na akej škáre sú tieto udalosti pravdepodobné? V jeden deň?