Strašidelný začiatok novembra

5. listopadu 2016 v 14:30 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Podme si zrekapitulovať predošlé dni. Ked si všetky tieto články spätne pozerám, zisťujem, že nemám vôbec nudný život, priam naopak. A niekedy to nie je len v tom dobrom zmysle....

Helouin

Predvečer všetkých svätých. Doteraz sa mi podarilo odcestovať a nezúčastniť sa párty u nás v práci. Až tento rok sa mal niesť v znamení zmien a konečne som to mohla zažiť. Ako si však idem z vlaku, zisťujem, že nemám svoj telefón. Premiéra mojej sklerotickej pamäti- nechala som ho v kupéčku. Po malom pátraní zisťujeme, že ho má pán rušňovodič a že sa s ním mám stretnúť na stanici. Skvelé!!! A tak behám po stanici ako rúra dve hodiny....a nič. Nie len, že tam majú chaos systém ale aj ten pán rušňovodič vypol môj telefon.
Sklesnuto a unavene sa vlečiem do práce. V hlave mám všemožné nadávky a ked vojdem do dverí a všetky oči padnú spýtavo na mňa-rozplačem sa. Trucovito, unavene a zúfalo. Našťastie ma moje ženy vedia vždy spoľahlivo vyliečiť. Víno tieklo prúdom a ja som sa začínala cítiť o niečo lepšie. Mala som super kostým mrtveho vojaka!
Všetko bolo fajn. A potom prešla polnoc....

Záchranná akcia

Sedíme si v malom kruhu priateľov a rozprávame sa. Od najlepších hororov po fotky ako rodičia upravili obrázky svojich detí aby vyzerali reálne ked tu...v jednej sekunde sa na mňa vrhnú moje ženy a začnú mi želať všetko najlepšie k meninám. Dala by som všetko, aby som si mohla ešte raz pozrieť výraz môjho muža. Des a hrôza. Zabudol. Myslím, že sa necítil práve najlepšie ale nebrala som to tragicky. Už som spomínala, že on meniny neuznáva. Ale musím uznať, že ma to zamrzelo. Predsa len, mohol si to zistiť a aspoň ma stisnúť ako prvý. No nič to...išli sme domov.
Na další den pracoval. Po polnoci prišiel ku mne a ako som mu otvorila dvere stál tam s fľašou vínka a nejakou krabicou a hlavne najmilším a najnevinnejším úsmevom aký som kedy uňho videla.
A tak sme si dali pohár vína a polnočné lievance s tvarohom. Najkrajšie pomeninové chvíle.

Návrat strateného východniara

Deň nato sme mali jasný plán, mali sme sa stretnúť s naším spriateleným párikom a posedieť. Všetko bolo viac/menej naplánované ked tu zrazu. Mal sa vrátiť bývalý spolubývajúci môjho muža. Dvojmetrový východniar. Len na jeden večer.
A tak sa plány zas zmenili a skončili sme v malom bare na sídlisku. Môj muž si dal slivovicu a tu nastal hlavný problém večera zvaný aj SLINA.
Ja a Andrzej sme boli celkom KO ale ja som bola ešte rozhodnutá posedieť pri nich. Hodiny šli pomaly jedna za druhou a presne tak tiekla krkom aj domáca slivovica (našťastie nie mojím).
Pospomínali sme na staré časy, pokecali o novinkách, prestavili budík aby zvonil každú polhodinu a zjedli všetky sladkosti čo boli v dosahu.
Ráno som utekala do práce a východniar na východ (o zostatkovom alkohole za volantom sa nebavme).

To najlepšie na koniec!

Nie je to nič svetaborné ale o tento zážitok sa musím jednoducho podeliť.
Kde bolo tam bolo, v izbe kde víno tieklo potokom raz dvaja zaľúbenci pozerali extrémne násilný film zvaný Experiment. Ako však film skončil niečo sa stalo, zaľúbencom to úsmev zo srdc vzalo. Nie pre neveru či iné sveta kazy ale pre dej filmu čo v realite mrazí. A tak nešťastne išli obaja spať, ráno sa prebrali a museli sa smiať. Všetky chmúry alkohol dal a dvom bláznom rozum vzal.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama