Prosinec 2016

2,6 km srandy

31. prosince 2016 v 13:58 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Viete čo patrí ku každému zamilovanému páriku? Predsa další zamilovaný párik s ktorým môžete chodiť na rôzne akcie a výlety. A samozrejme ja s mojím mužíkom sme si "našli" takýto párik. Volajme ich Denkovci (lebo je to lepšie ako volať ich vysoký s vysokou :D)
Denkovci sú v mojom veku a nežnejšia polovička z toho páru je vlastne moja bývala spolužiačka zo strednej. Sú to dvaja blázni a to je na tom najlepšie!
Prejedení koláčou sme sa teda dohodli, že sa dáme do pohybu a navštívime Tatry. Žiadna túra ale poriadna sánkovačka. Presne 2,6km dlhá sánkovačkaz Hrebienka! Vedeli by ste odolať?

Nasadli sme teda pekne do auta, trochu poblúdili ale celý živí a zdraví dorazili do cieľa.
A tu nastalo prvé a jediné mínus- PARKOVANIE! Kapacita miest bola biedna (a to sme myslím stihli ešte kľudnejšiu časť z dňa), označenie voľných parkovacích miest nebolo okrem podzemných garáži nikde a tak sme sa v hadíku z aút točili a blúdili až sme konečne zaparkovali. Trvalo to síce polhodinku ale...zaparkovali!

Další chaos nastal pri hľadaní požičovne sánok. Šípka ukazovala do jednej strany hoci požičovňu sme našli na inej strane :D Odporúčam vám ísť do malej nemalej požičovne pri potravinách. Pracuje tam milý starší pán, prenajmete si klasické drevené sánky za vtipnú cenu 3eurá na celý deň a ak sa budete sánkovať do neskorých nočných hodín a jeho "obchodík" bude zavretý, nevadí. Sánky môžete nechať aj pri stánku s vareným vínom a cigánskou ktorá je pri obchode :D
Sánky sa samozrejme dali požičať aj na kopci ALE! Je možnosť, že budú vypožičané (stretli sme nejednú zblúdilú dušu, ktorá sa nás smutne pýtala odkiaľ máme sánky) a cena je samozrejme už iná, mám pocit, že stúpala úmerne s nadmorskou výškou.

Pán z požičovne nám vysvetlil cestu k lanovke a my sme ho samozrejme nepochopili ale prikyvovali :D
Lanovka je taktiež bez väčšieho označenia čo v samotnom princípe nevadí a boli sme vlastne v konečnom dôsledku aj radi. Dali sme si menšiu snežnú túru zvanú "do kopca a ešte dalej". Ťahali sme teda sánky celých 45minút, zazerali pritom na lanovku, ktorá sa sem-tam objavila vedľa nás, uhýbali sa sánkarom a lávnostne dopochodovali na vrchol kde sme si dali zaslúžený punč!
Výhľad stál za celú tú túru. Trafili sme ešte krásny slnečný deň.

Prvé spúšťanie bolo neorganizované. "Vymenili sme si partnerov" a spustili sa každý na svojich sánkach. Prvé dve (úprimne zo začiatku trochu desivé) zátačky som viedla. Pišťala som ako malé dieťa a smiala sa až sa hory otriasali. Rýchlosť sa dá skutočne dosiahnuť úctihodná, jediné čoho sa môžete báť sú turisti nepochopiteľne pochodujúci a nahluchlí voči vášmu "POZOR!!!!" Bohužiaľ som nedorazila do cieľa prvá kedže ma tá mužnejšia polovička z druhého páru odsotila pri prebiehaní do snehu :D
Jediné čo som dúfala, že tam nebude na dráhe skutočne bolo a to "kopčeky" alebo mini skokanské mostíky. A neboli len také obyčajné, ono ich bolo viac za sebou a ledva ste si obili zadok o jeden hned ste leteli z dalšieho. Skoro som plakala a neviem povedať na 100% či to bolo viac od smiechu alebo od bolesti z dopadu.
Celá cesta dole mohla trvať aj s padnutiami cca 10minút.

Dole sme sa stretli (na môjho muža sme si trošku počkali, čo ma stálo strachy či sa niekde nezrútil a neleží pod Hrebienkom so zlomeným krkom). Trochu sa stmievalo ale nadupaní a plný endorfínou zmiešaných s adrenalínom sme sa rozhodli, že sa spustíme ešte raz ale tentokrát nájdeme tú lanovku.

Našťastie hoci bola už tma sme ju našli takmer okamžite-stačí totiž sledovať ľudí. Vstup na lanovku stojí síce 8eur ale ušetríte 45minút cesty a poviem vám, nočné Tatry sú nádherné. Výhľad z lanovky bol krásny a plus bol aj presklenný strop.
Do druhého spustenia sme dali všetko, rozbeh a hurá dola. Preteky ako sa patrí a tie som s hrdosťou prehrala (a skoro som zrazila mníšky :D).

Cestou na rodnú oravu sme sa zastavili v krásnej Jánošikovej krčme vo Valaskej Dubovej. (GPS okienko-rozhranie Oravy a Liptova pri meste Ružomberok). Dali sme si výbornú večeru- ja som ochutnala bryndzové halušky a môžem iba chváliť! Moje jedlo ladilo s interiérom "chalupy" :) V kozube pekne plápolal oheň a nástenné maľby dodávali určitú atmosféru. Ak budete mať náhodou cestu okolo určite sa tam zastavte a kľudne aj na noc kedže samotná reštaurácia je spojená aj s penziónom :)

Výlet sme teda prežili bez zranení na tele či duši a unavení sme docestovali šťastne domov :) Opakovane teda vám môžem tento druh zimného výletu len odporúčiť :)


Prvé (šťahovacie) rande

21. prosince 2016 v 17:57 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Ako sa teda udiala "tá vec okolo bytu".
Som srab, priznávam. Dala som si pár deci vína (s mojími ženami) a doma som opatrne začala hovoriť. O tom aký mám strach z toho bytu, ktorý on našiel a neviem vysvetliť prečo. Ako ma mrzí, že som konala poza jeho chrbát a bola na inej obhliadke a že sa cítim za to vinná. So sklonenou hlavou som čakala na prednášku o dôvere a komunikácii a on...?
Objal ma, usmieval sa a upokojoval ma, že to nevadí. Že je rád, že som aj ja bola niečo pozrieť. A tak som mu ukázala fotky a páčilo sa mu to!!!!! A rozhodol sa, že na druhý deň zavolá tej realiťáčke a zruší to...a ja som mala čakať na odpoved z nového bytu, či teda pripadne nám.

Na další deň som šla pekne do práce a to len ten stres začal. S cigaretou v ruke (nesúdte ma) som nervózne stepovala pred svojou prácou a kukala na hodinky, počítala minúty. Rozhodnutie malo padnúť na další deň a ja som nevedela čo si počneme ak dá majiteľka byt niekomu inému. Sakra! SAKRA! SAKRA!!! Dalšie deci vína a cigareta.
A potom....správa, že nás berie!!!! Skákala a tancovala som po celej miestnosti (nepreháňam). Odľahlo mi v takej miere, že som mala pocit, že vzlietnem.

V tom prišla dalšia dôležitá otázka a to...ako to povedať môjmu mužovi?
Napadlo ma veľa variánt.
A) Počkám ho uňho doma a oznámim mu to pekne pri sviečkach s vínkom. Pripijeme si na nový domov.
B) Počkám ho v nejakom podniku a tam si pripijeme.
C) Požiadam ho o spoločné bývanie (chápete, kľaknúť na koleno a spýtať sa ho či so mnou bude bývať, ale chýbal mi na to kľúč)
D) Najbláznivejšia vec ktorá ma mohla napadnúť - samozrejme, že som si to vybrala!

D-é varianta nebola vôbec jednoduchá. A prejavila sa v nej moja úloha scenáristu. Chcela som doslova prekopírovať naše prvé rande. (aby som nemusela písať dve verzie, verzia v zátvorke je tá "nová")


Verejné tajomstvo je, že sme sa zoznámili na sociálnej sieti. Nepísali sme si dlho no zato intenzívne. Od rána do večera až sme sa dohodli, že ked skončíme obaja v práci pôjdeme von. (ja som napísala z môjho telefónu, že som cudzia osoba čo ten telefón našla a odkazujem mu, že ho "jeho priateľka-teda ja" čakám na tej sociálnej sieti (na ktorú ani jeden už nechodíme), tam som mu napísala správu akoby sme sa nepoznali, že som dlho o ňom nepočula a že by sme sa mohli stretnúť. Kedže som videla ako na tú správu od "cudzinky" zareagoval videla som, že mám prehrané. Napísala som teda kolegyni nech mu odkáže, že ho počkám v podniku kde sme boli na rande :D )
Ked som sa chystala na rande, rozhodla som sa urobiť mu prekvapenie a doniesť mu palacinku (tú som spravila aj v tomto pripravovanom rande, na tácku som však napísala školské"Páčim sa ti? áno? Nie?" )
Išli sme do podniku a pili, hrali kalčeto a padla naša prvá pusa. (môj muž prišiel do podniku a hned ako si sadol ma zdrbal, že som zas stratila mobil. bola so mnou aj moja kolegyňa a snažila sa nesmiať. nešlo to ani jednej z nás. Podala som mu palacinku. Podakoval no na ňu ani nepozrel, tak pučím oči na ten kus cesta aby som mu to nejak naznačila a on stále len dakuje. Tak som mu ju rovno podala. Vtedy až na ňu kukol a začal sa smiať. Okej...dalšia vec ktorú som mu podsunula bolo marcipánové srdiečko, ktoré si kupujeme sem-tam ako malú drobnosť. V ňom bol malý lístoček "Milujem ťa". Usmial sa a stisol ma a posledný bod mohol prísť a tak som mu podala dalšie srdiečko v ktorom bol opäť malý lístoček ale s otázkou "Budeš so mnou bývať v...?". kukal na mňa a videla som presne ako dieliky skladačky v jeho hlave zapadajú na správne miesta. Toľko radosi som dávno nevidela. A tak sme si pripili na nové bývanie....ja vínkom a môj muž...niečím :D A skončilo to podobne ako naše prvé rande-dvojité rande (kedže moja kolegyňa sa tam zoznámila s nejakým šuhajom) vo veselej nálade pri hraní kalčeta :)

Síce môj plán nevyšiel (a to nespomínam to ked som mu ukázala, že som mobil nestratila) som šťastná, že naše prvé rande a naše "prvé rande sťahovacie" dopadli tak ako dopadli. V tom istom podniku kde začal náš vzťah, začal aj začiatok nášho spoločného bývania.




Radosti na každý týždeň (alebo dva)°°3

18. prosince 2016 v 22:50 | ONA |  Radosti
Ako som sľúbila, sú tu dvojtýždňové radosti. A som rada, že vám ich môžem napísať už trochu menej unavená a trochu viac šťastná :)

1. Mikuláš, Mikuláš čo v tom vreci máš

Spomínate ako som sa tešila z toho, že som pre môjho muža pripravila Mikuláša? :D Tak som mu pekne naplnila ponožky (také pekné Vianočné farebné) a šupla do topánky. Prekvapilo ho to a zároveň potešilo a dobre sme sa nasmiali ked to odtiaľ doloval.
Kedže môj milovaný "Mikuláš" zabudol na mňa, kým som bola v práci to nevydržal a s výčitkami mi kúpil balíček :D Tak mám už nad hlavu sladkého...a to nehovorím o tom, že sme si na další deň našli dve čokotyčinky v topánke od jeho spolubývajúceho. Juj budú mi chýbať...

2. 1300

Z tohto mám obrovskú radosť a to!!! Schválili nám s mužíkom pôžičku!!!! Nejde o veľkú sumu ale ked je človek v núdzi a potrebuje peniaze a nemá sa ako k nim inak momentálne dostať (hold prd študent som) tak to dokáže vyčarovať taký ten unavený úsmev. O starosť menej. Vdakabohu.

3. Vianočná ruža

Zoznámte sa s Ruženou. Vždy som chcela vianočnú ružu. Má nádhernú červenú farbu a ked som ju zbdala v obchode, no neodolala som. A tak mi dalšia zelen/červeň zdobí zbu a môžem len dúfať, že ju mačky neobkušú alebo mi jednoducho len neumrie :D (áno zatiaľ mi prežil len bambus Billy).

4. SŤAHOVANIE!!!

Nemôžem tomu uveriť. Už zajtra je ten deň, kedy si s mojím mužom odvezieme všetky veci a presunieme sa do bytu, ktorý budeme môcť nazvať "naším domovom". Som taká šťastná!!!
A áno, je to ten byt kde som bola na tajnáša na obhliadku a bála sa to povedať môjmu mužovi. A prekvapivo je to najlepší chlap na svete a vzal to viac ako v pohode...a vlastne, to všetko vám rozpoviem v samostatnom článku, lebo to stojí za to :)

5. Melanie-Mejdy či tak nejak

Meno patrí jednej z najroztomilejších mačiatok ktoré som videla (okej dlho som nestretla žiadne mačiatko). Jediné prečo ma mrzí, že sa sťahujem je ona. Malý neposed čo sa chce len hrať a túliť. Keby sa mi môj muž nevyhrážal, že mi prehrabe všetky vrecia, tak si ju do nich zbalím :D

6. AWKWARD

Tento seriál som pozerala ked som mala 15 a...ono tak nejak tie série pokračovali a ja som sa rozhodla pripomenúť si staré pubertálne časy a pustila sa opäť do pozerania. Riešenie vzťahov, pravej lásky, priateľstva, divnej pošahanej rodiny,....Stále ma to baví a (zas) sa občas prichytím ako robím divné grimasy ked si vediem svoje vnútorné monológy. Deformácia seriálovým hrdinom, to už tak niekedy býva.


Roztrasená

12. prosince 2016 v 21:01 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Ja viem, že meškám s článkom o týždenných radostiach ALE....
Mám strašne zlý pocit, čaká ma rozhovor na ktorý sa vôbec neteším.
Pamätáte sa na to hľadanie bytu?

Môj muž jeden našiel, nevidela som ho, je minimálne 30minút MHD k mojej škole a práci...a k jeho práci a museli by sme zacvakať realitke peniaze, ktoré ani nemáme. A vlastne ani nezáleží na tom kde budeme a koľko budeme cestovať, nezáležalo mi na tom. Až kým nesúhlasil s nasťahovaním do tohto bytu a ja som len nemo prikývla. Zmluva ešte nie je podpísaná, nie sme zaviazaní, no ja som vydesená. Niečo na tom byte vo mne vzbudzuje zlý pocit. Ako keby som sa snažila moju mačku napchať do prepravky aby som ju dostala k veterinárovi. Neviem to presnejšie popísať.

A tak som dnes urobila niečo za čo nie som hrdá. Potajomky a celkom impulzívne som šla na inú obhliadku bytu. Znie to smiešne uznávam ale ja nie som osoba, ktorá by niečo tajila. Nie ked ide o nás ako DVOJICU. A stalo sa presne to, čoho som sa tak veľmi desila. Ten byt som si zamilovala. Je čisto nový, ešte nič nezažil, boli by sme prvý nájomcovia, je priestranný, vkusne zariadený,len 10 minút cesty MHD a.....ja sa to bojím povedať môjmu mužovi.
Lebo som urobila toto rozhodnutie poza jeho chrbát.
Lebo sa tak tešil na ten byt v tej prdeli.
Lebo neviem ako mu mám povedať, že chcem inú cestu.
Lebo som mu o tom nepovdala a rozhodla sa bez neho aj ked ide o nás.

A tak do seba lejem tekutú odvahu (rozumej víno) a dúfam, že pochopí čo chcem povedať. A dúfam, že to dokážem povedať. A dúfam, že to všetko dobre dopadne.
.
....a radosti budú dvojtýždňové až potom....

22 a koniec sveta

9. prosince 2016 v 0:32 | ONA |  Denníček chorej mysle
Zostarla som. Mám 22, na krku pôžičku a väčšinu dňa strávim v práci. Myslím na deti a najradšej by som podpálila moju školu nech môžem normálne zarábať a žiť. Trošku depresívny začiatok.
Na moje narodeniny som si opäť prečítala list, ktorý som si písala minulý rok v "môj deň". Tentoraz bol konečne lepší. Myslím ten list. Viete, ked som ten list písala mala som 21 narodeniny, bola utrápená od bývalého a priznávam trochu zhúlená a opitá. Prekvapivo k tomu všetkému, ten list bol najtriezvejší za tie roky.
Písala som o tom, ako mám zabudnúť na svojho ex ktorý ma aj tak len podvádzal (prosím pekne so 14 ročnými) a dať si facku ak mu budem chcieť zas veriť (neviem či list na Silvestra nie je o tom, že som mu dala dalšiu šancu....toľko šancí bolo, že sa v tom už nevyznám.) Dakovala som svojím spolužiakom a kolegom, že pri mne stáli a dúfala som, že to tak bude aj nadalej. Aj to sa splnilo do bodky, vdaka nim som sa dostala z najhoršieho a dokázala v sebe nájsť tú starú mačkomaniačku a romantičku s ktorou som sa dlho nestretla.
Jednu vec som si však nepriala. Asi prvý krát som vynechala také "báchorky" a nepriala som si do svojho života lásku. Nechcela som, bála som sa. A predsa....hoci sa bojím aj teraz, objavil sa v mojom živote človek, čo stojí za to. Pri ktorom mám aký-taký pocit, že som úplná. Som šťastná....a tak si aj tu na blogu oneskorene prajem všetko najlepšie a dúfam, že celý list kt. som si napísala tento rok sa mi splni.
(Nostalgický článok, viem. )

Radosti na každý týždeň °°2

4. prosince 2016 v 22:51 | ONA |  Radosti

1.Black Mirror

Nový seriál na ktorý som natrafila náhodou (rsp. som o ňom niekde len tak mimochodom započula) a vrele odporúčam dalej. Diely na seba nenadväzujú takže sa nenechajte prvým dielom odradiť (povedala by som, že bol najslabší nie zo série ale zo všetkých). A upozornenie: je možné, že sa na ňom stanete závislým ako ja. Bohužiaľ som uť stihla pozrieť všetky časti a tak mi neostáva nič iné len smutne čakať na dalšiu sériu....

2. Sťahovanie

I ked táto radosť so sebou nesie aj nemalú starosť (ako ste sa dočítali v minulom článku) neviem sa toho dočkať. Konečne len ja a môj muž vo svojom a nie behať a dúfať,že spolubývajúcim ešte nevadíme. A vlastne aj konečne nemusíme si posielať jedny kľúče :D Už len nájsť vhodný byt a verte tomu, to len bude článok!!!!

3. Môj deň

A je to tak, včera som mala narodeniny a tak sa začal rok s mojím obľúbeným číslom, čiže verím, že to bude jeden z najlepších rokov.
Skutočná radosť však čo som chcela napísať sú moji kolegovci v práci, ktorí mi usporiadali "tajnú" narodeninovú párty a odmňaukali narodeninovú pesničku. Viem, že som občas (možno až často) nie práve príjemná ked sa toho v práci nahromadí a som rada, že aj napriek tomu ma majú radi. A ja ich MILUJEM! Palacinkáreň navždy!

4.Darčeky

Konečne som dostala do rúk vstupenky na KORN (budem sa tešiť až do apríla!!!) a samozrejme dostala som aj skvelé darčeky od kolegovcov ale....jeden darček som si darovala sama a to maacie tetovanie pod srdce. Našla som to pravé (čo sa podobá na moju Myu) a tak...už tam tróni a verte mi, že tá bolesť za to stála :)

5.Mikuláš čo v tom vreci máš

Ja viem, že to je radosť až na budúci týždeň ale ja som už dnes prepašovala ponožky a spodáre domov k môjmu mužovi, napchala to všetko sladkosťami a schovala do botníka :D Teším sa ako malé decko ked mu to vopchám do topánok!!!! Hehehee

Sťahovanie

2. prosince 2016 v 19:04 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Konečne je december a konečne aj sem-tam v tomto našom hlavnom meste sneží. Trochu. Aj tak sa teším na moju rodnú oravu kde je snehu a snehu....no o tom som nechcela písať.
Bola som veľmi naštvaná. Viete si predstaviť, že vám nájomca povie, že sa musíte do mesiaca osťahovať? Na VIanoce? Smrad jeden! Našťastie nejde o mňa, túto skvelú správu dostal totiž môj muž a jeho spolubývajúci. Predal byt a oni sa musia do 1.1 odsťahovať a je mu jedno kam.
šli sme spolu na obed, celý čas mi hádzal komplimenty a bola som z toho nesvoja. Chcel sa o niečom vážnom porozprávaťa to už dopredu neveští nič dobré, hlavne ked bol takto precukrovaný. V jednej chvíli som sa ho spýtala, či potrebuje moju obličku alebo o čo teraz ide?
Zrazu ako malý chlapec si začal rýchlo miešať kávu a spýtal sa tej kávy či s ním nechce bývať.
V tej chvíli som mala v sebe miliardu pocitov. Radosť že nepotrebuje obličku, radosť, že ho to napadlo a chce so mnou bývať, strach z toho, že nám to nebude klapať, des z toho kde nájdeme normálny byt a ako to zvládnem s financiami...ale všetko prehlušilo jedno JUPI!!!! ktoré sa mi ako nejaký zvonček rozozvučal v hlave a prehlušil všetky rozumné či menej rozumné myšlienky a argumenty.
A tak som súhlasila a bola šťastná a vydesená zároveň. A dosť šokovaná. Hlavne kvôli tomu, že večer predtým som sa o to bavila s mojími ženami v práci. že by som mu to sama navrhla ale mám strach, že je to skoro a po posledom vzťahu som sa zaprisahávala, že už NIKDY takú chybu nespravím....ale toto je iný príbeh.
Teraz mi ostáva len hľadať byt a modliť sa nech ma tá cena nezabije.