2,6 km srandy

31. prosince 2016 v 13:58 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Viete čo patrí ku každému zamilovanému páriku? Predsa další zamilovaný párik s ktorým môžete chodiť na rôzne akcie a výlety. A samozrejme ja s mojím mužíkom sme si "našli" takýto párik. Volajme ich Denkovci (lebo je to lepšie ako volať ich vysoký s vysokou :D)
Denkovci sú v mojom veku a nežnejšia polovička z toho páru je vlastne moja bývala spolužiačka zo strednej. Sú to dvaja blázni a to je na tom najlepšie!
Prejedení koláčou sme sa teda dohodli, že sa dáme do pohybu a navštívime Tatry. Žiadna túra ale poriadna sánkovačka. Presne 2,6km dlhá sánkovačkaz Hrebienka! Vedeli by ste odolať?

Nasadli sme teda pekne do auta, trochu poblúdili ale celý živí a zdraví dorazili do cieľa.
A tu nastalo prvé a jediné mínus- PARKOVANIE! Kapacita miest bola biedna (a to sme myslím stihli ešte kľudnejšiu časť z dňa), označenie voľných parkovacích miest nebolo okrem podzemných garáži nikde a tak sme sa v hadíku z aút točili a blúdili až sme konečne zaparkovali. Trvalo to síce polhodinku ale...zaparkovali!

Další chaos nastal pri hľadaní požičovne sánok. Šípka ukazovala do jednej strany hoci požičovňu sme našli na inej strane :D Odporúčam vám ísť do malej nemalej požičovne pri potravinách. Pracuje tam milý starší pán, prenajmete si klasické drevené sánky za vtipnú cenu 3eurá na celý deň a ak sa budete sánkovať do neskorých nočných hodín a jeho "obchodík" bude zavretý, nevadí. Sánky môžete nechať aj pri stánku s vareným vínom a cigánskou ktorá je pri obchode :D
Sánky sa samozrejme dali požičať aj na kopci ALE! Je možnosť, že budú vypožičané (stretli sme nejednú zblúdilú dušu, ktorá sa nás smutne pýtala odkiaľ máme sánky) a cena je samozrejme už iná, mám pocit, že stúpala úmerne s nadmorskou výškou.

Pán z požičovne nám vysvetlil cestu k lanovke a my sme ho samozrejme nepochopili ale prikyvovali :D
Lanovka je taktiež bez väčšieho označenia čo v samotnom princípe nevadí a boli sme vlastne v konečnom dôsledku aj radi. Dali sme si menšiu snežnú túru zvanú "do kopca a ešte dalej". Ťahali sme teda sánky celých 45minút, zazerali pritom na lanovku, ktorá sa sem-tam objavila vedľa nás, uhýbali sa sánkarom a lávnostne dopochodovali na vrchol kde sme si dali zaslúžený punč!
Výhľad stál za celú tú túru. Trafili sme ešte krásny slnečný deň.

Prvé spúšťanie bolo neorganizované. "Vymenili sme si partnerov" a spustili sa každý na svojich sánkach. Prvé dve (úprimne zo začiatku trochu desivé) zátačky som viedla. Pišťala som ako malé dieťa a smiala sa až sa hory otriasali. Rýchlosť sa dá skutočne dosiahnuť úctihodná, jediné čoho sa môžete báť sú turisti nepochopiteľne pochodujúci a nahluchlí voči vášmu "POZOR!!!!" Bohužiaľ som nedorazila do cieľa prvá kedže ma tá mužnejšia polovička z druhého páru odsotila pri prebiehaní do snehu :D
Jediné čo som dúfala, že tam nebude na dráhe skutočne bolo a to "kopčeky" alebo mini skokanské mostíky. A neboli len také obyčajné, ono ich bolo viac za sebou a ledva ste si obili zadok o jeden hned ste leteli z dalšieho. Skoro som plakala a neviem povedať na 100% či to bolo viac od smiechu alebo od bolesti z dopadu.
Celá cesta dole mohla trvať aj s padnutiami cca 10minút.

Dole sme sa stretli (na môjho muža sme si trošku počkali, čo ma stálo strachy či sa niekde nezrútil a neleží pod Hrebienkom so zlomeným krkom). Trochu sa stmievalo ale nadupaní a plný endorfínou zmiešaných s adrenalínom sme sa rozhodli, že sa spustíme ešte raz ale tentokrát nájdeme tú lanovku.

Našťastie hoci bola už tma sme ju našli takmer okamžite-stačí totiž sledovať ľudí. Vstup na lanovku stojí síce 8eur ale ušetríte 45minút cesty a poviem vám, nočné Tatry sú nádherné. Výhľad z lanovky bol krásny a plus bol aj presklenný strop.
Do druhého spustenia sme dali všetko, rozbeh a hurá dola. Preteky ako sa patrí a tie som s hrdosťou prehrala (a skoro som zrazila mníšky :D).

Cestou na rodnú oravu sme sa zastavili v krásnej Jánošikovej krčme vo Valaskej Dubovej. (GPS okienko-rozhranie Oravy a Liptova pri meste Ružomberok). Dali sme si výbornú večeru- ja som ochutnala bryndzové halušky a môžem iba chváliť! Moje jedlo ladilo s interiérom "chalupy" :) V kozube pekne plápolal oheň a nástenné maľby dodávali určitú atmosféru. Ak budete mať náhodou cestu okolo určite sa tam zastavte a kľudne aj na noc kedže samotná reštaurácia je spojená aj s penziónom :)

Výlet sme teda prežili bez zranení na tele či duši a unavení sme docestovali šťastne domov :) Opakovane teda vám môžem tento druh zimného výletu len odporúčiť :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lennie Lennie | Web | 31. prosince 2016 v 14:33 | Reagovat

Fí, tak sánkovať som sa nebola už ani nepamätám :-) A hoci som bola na akýchkoľvek dlhých kopcoch (na ktorých bolo najhoršie to lezenie hore, doteraz sa smejem, že kvôli jednej minúte dodola, ak aj to :D), tento by teda prekonal všetky. Muselo to stáť za to, aj s tou lanovkou.
Normálne mi to teraz po prečítaní chýba! Musím niečo vymyslieť... :D

2 Džejní Džejní | Web | 31. prosince 2016 v 15:30 | Reagovat

toto znie ako najlepsia vec na celom svete. poriadny sneh som nezazila uz dobre dlho, o sankovacke v hlavnom meste mozem akurat tak snivat. fakt zavidim, 10 minut sa smykat dole, to muselo byt fakt uzasne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama