Roztrasená

12. prosince 2016 v 21:01 | ONA |  Minúty, hodiny, dni,...
Ja viem, že meškám s článkom o týždenných radostiach ALE....
Mám strašne zlý pocit, čaká ma rozhovor na ktorý sa vôbec neteším.
Pamätáte sa na to hľadanie bytu?

Môj muž jeden našiel, nevidela som ho, je minimálne 30minút MHD k mojej škole a práci...a k jeho práci a museli by sme zacvakať realitke peniaze, ktoré ani nemáme. A vlastne ani nezáleží na tom kde budeme a koľko budeme cestovať, nezáležalo mi na tom. Až kým nesúhlasil s nasťahovaním do tohto bytu a ja som len nemo prikývla. Zmluva ešte nie je podpísaná, nie sme zaviazaní, no ja som vydesená. Niečo na tom byte vo mne vzbudzuje zlý pocit. Ako keby som sa snažila moju mačku napchať do prepravky aby som ju dostala k veterinárovi. Neviem to presnejšie popísať.

A tak som dnes urobila niečo za čo nie som hrdá. Potajomky a celkom impulzívne som šla na inú obhliadku bytu. Znie to smiešne uznávam ale ja nie som osoba, ktorá by niečo tajila. Nie ked ide o nás ako DVOJICU. A stalo sa presne to, čoho som sa tak veľmi desila. Ten byt som si zamilovala. Je čisto nový, ešte nič nezažil, boli by sme prvý nájomcovia, je priestranný, vkusne zariadený,len 10 minút cesty MHD a.....ja sa to bojím povedať môjmu mužovi.
Lebo som urobila toto rozhodnutie poza jeho chrbát.
Lebo sa tak tešil na ten byt v tej prdeli.
Lebo neviem ako mu mám povedať, že chcem inú cestu.
Lebo som mu o tom nepovdala a rozhodla sa bez neho aj ked ide o nás.

A tak do seba lejem tekutú odvahu (rozumej víno) a dúfam, že pochopí čo chcem povedať. A dúfam, že to dokážem povedať. A dúfam, že to všetko dobre dopadne.
.
....a radosti budú dvojtýždňové až potom....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Winny Winny | Web | 12. prosince 2016 v 21:34 | Reagovat

Ja si presne uvedomujem všetko čo nasledovalo po tvojom ale. Nemôžem povedať, že som si na 100% istá, žeby nás to náhodou nedajbože nestiahlo späť, lebo človek nikdy nevie, stať sa môže všetko. Na druhej strane viem čím som si prechádzala za posledný rok, presne viem ako som ľutovala niektoré rozhodnutia. Neľutovala som že sa stali, ale ľutovala som že ma stáli kamaráta. Najempatickejšieho kamaráta, čo som mala. Takého čo presne vedel čo povedať. A nemožem zaručiť, že by to zabránilo všetkému, ale mám pocit že áno. Už by som si bola oveľa vedomejšia toho, čo riskujem. Možno bude ticho. Možno nie. Sama neviem, či mam podniknúť postupne nejaké drobné kroky alebo či mám mlčať a čakať, či sa ozve on. Lebo je jasné že by aj chcel. A popravde, chcela by som aby si to nechal prejsť hlavou a chcel aj on ostať v kontakte. Lebo pokiaľ to nebude chcieť on a blnďavá sa niečo dozvie, ver tomu že to zatrhne hned v zárodku. Ja som pre nich totižto tabu téma a ona je labilná. A mrzí ma to, lebo by to bolo úplne iné ostať s ním v kamarátstve, keby jeho frajerka bola príjemná zlatá baba, s ktorou sa dá normálne dohodnúť. Lebo tej nemáš chuť ani bodnúť nožík do chrbta. Niežeby som mala chuť podkopať im vzťah, lebo nemám..práve naopak, nechcem aby jej klamal, nechcem nikoho podvádzať, nechcem nič ničiť, aj keď ju nemám rada, ja nesom mrcha. Lenže je tazké snažiť sa hrať čistú hru, keď ona má v rukách všetky tromfy a určite ich bez problému využije proti mne. Na jednej strane ju chápem, lenže by ma zaujímalo či sa snaží v tomto celom pochopiť niekto aj mna. On vedel čo sa mi deje doma a neozval sa, lebo nechcel by aby ona sa ozvala svojmu ex. Ale jej ex a ani ona si nezažili toto čo ja behom polroka, takže .. Hm? A ja som bola tá chápavá keď ona vyvolávala lebo sa hádala s mamou a neznášala školu. Shame on me...
Och, ty tu máš taký článok a ja som sa takto rozpísala, ale asi sa spustil trošku ventil :D tvojou vetou že stále máme to naše a nemožme to mať, lebo .....

Takže, čo sa týka toho bytu. JE škoda, že si mu nepovedaa že počkaj, omrkneme nejaké bytíky a tak sa rozhodneme. Teraz si v trošku prekérnej situácii ale zas možno to pochopí. A on súhlasil s tým bytom bez teba alebo vlastne ako? NEviem, povedz mu žetam iide na teba zlá energie, že sa z tej situácie necítiš beupečne a také slová presne ako si napísala do toho článku, pekne si to tu opísala. KEbyže mu to tak povieš, podľa mňa to pochopí. Daj si pohár vínka a vyriešte to spolu v pokoji :). Prípadne sa kus naštve a potom sa budete udobrovať, lebo mu povieš že si našla bytik v ktorom pekne začne ako prvý, že tam možete začať niečo fakt uplne nové. Píšeš články, vieš to zo slovami podľa mňa, keĎ to dobre formuluješ, to stým že ten byt ešte nič nezažil a že to bude "vaše prvé" vaše nedotknuté .. podľa mňa sa ho to dotkne presne na tých miestach, kde pochopí prečo si to spravila. Ja to napríklad chápem a znie to úpplne užasne, ten byt čo ty si našla a tá asociácia s tým novým. Držím palce :)

2 Lennie Lennie | Web | 16. prosince 2016 v 14:52 | Reagovat

Síce som tu natrafila len náhodou a keďže nepoznám tvoj príbeh, asi nemám právo nejako sa vyjadrovať, ale aj tak by som niečo rada napísala :-)
Pokiaľ vám jeden na druhom záleží a veríte si, nemyslím si, že by si sa mala báť. Nový byt bude predsa pre vás oboch a pokiaľ si mala šťastie a našla si niečo lepšie, tak to kľudne povedz, alebo navrhni, nech si ho ide aspoň obzrieť aj on, predtým, než podpíše zmluvu. Síce neviem, aký tvoj chlap je, ale určite ti pre to hlavu neodtrhne haha :D Chcem tým povedať, že určite je rozumný a bude to nakoniec chápať. Aj ty máš predsa právo na svoj názor, on to možno chcel len čo najrýchlejšie vybaviť, ale niekedy tá hneď prvá voľba nemusí byť hneď aj tá najsprávnejšia. Držím palce. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama