Březen 2017

Agota Kristof - Veľký zošit/ Dôkaz / Tretie klamstvo

30. března 2017 v 0:27 | ONA |  Knižnica
Poslednú dobu som sa až príliš rozčítala a kde by som mohla (snáď) nájsť podobných knihomoľov ak nie na blogu?
Podelím sa s vami či už častejšie alebo aj nie...s objavmi ktoré vo mne zarezonovali. Či už v tom dobrom alebo zlom význame.
Privítajte prosím ....

AGOTU KRISTOF

Áno, jej meno vám napovedá správne (ak vám teda napovedá). Jedná sa o maďarskú autorku.
Nebudem vás zahlcovať informáciami o jej živote, ktoré ak chcete nájdete minimálne na wikipédii. Snáď k nej poviem len toľko, že Veľký zošit je nie len jej prvotinou ale aj najslávnejším dielom. Mňa osobne prekvapil rok 1987 kedy bolo toto dielo vydané. Nebudem však zatiaľ prezrádzať prečo.
Spomínaný román mal veľké ohlasy a zaznamenal úspech (bol dokonca sfilmovaný, čo si ja ani neviem predstaviť ale musím sa na to pozrieť) a tak sa dočkal dvoch pokračovaní a to Dôkazom (1988) a Tretím klamstvom (1991).
Agota bohužiaľ už nie je medzi nami a zomrel v roku 2011 s vekom 75rokov.

Veľký zošit / Dôkaz / Tretie klamstvo

" Stará mama je mama našej mamy. Predtým ako sme k nej prišli bývať, nevedeli sme, že mam ešte má mamu.
Voláme ju stará mama.
Ľudia ju volajú bosorka.
Ona nás volá sukini synovia"
Agota Kristof-Veľký zošit

Knihy sú vlastne rozprávaním dvoch bratov-dvojčiat. Claus a Lucas sú najlepší priatelia, spriaznené duše až niekedy dokonca jedna duša. Sledujeme ich osud od útleho detstva kedy zúrila vojna a oni boli nútení odísť bývať k svojej starej mame až po dospelosť kedy sa z tretieho klamstva vykľuje pravda.
Sama som na knihu natrafila náhodou, prečítala som snáď tri strany a MUSELA som si ju kúpiť. Vety sú krátke a štruktúrou jednoduché a dovolím si tvrdiť, že práve TO robí celé dielo uveriteľnejším. Smiala som sa, plakala....a úprimne, musela som aj odložiť knihu aby som predýchala niektoré stránky. Krutosť aj neha. Všetko tam nájdete ALE! Nie je to nič pre čitateľa ktorý hľadá jednoduchý príbeh. Skoro každá stránka obsahuje niečo, čo čitateľom pohne.
Odporúčam si zakúpiť/zapožičať rovno knihu, kde sú všetky tri príbehy. Nebudem vám prezrádzať dej. (sama to neznášam!). Ale vďaka tejto následnosti, vieme nazrieť do ich životov lepšie.
Kniha je určite určená 18+ ak nie aj viac. Krutosť ktorá sa tam vie objaviť a morbídne scény (na ktoré ja osobne nikdy nezbudnem!) považujem za osobitý podpis autorky a neodmysliteľnú súčasť charaktewru najzvláštnejších postáv s akými som sa kedy stretla.
Kto má rád dvojčatá, temnú atmosféru a príbeh čo dokáže vziať za srdce-neváhajte!

Sama som to zhltla za necelé dva dni
(upozorňujem- treba to predýchať)




Pripraviť, pozor,..párty!

11. března 2017 v 21:43 | ONA |  Denníček chorej mysle
Po dlhšom čase som sa rozhodla napísať článok, čo stojí za pozornosť a to....supertajná oslava nežnejšej polovičky v páre Denkovcov-slečny M.

Okrem toho, že je to jedna z najkreatívnejších osôb aké poznám, jej záľubou je aj fotografovanie a čer by v tom bol, keby sme to nejako nespojili.
Plán bol jednoduchý (ako vlastne vždy). Rezervovať miesta v troch podnikoch z ktorých jej vždy zdrhneme a necháme jej len obálku s fotkou podľa ktorej bude musieť uhádnuť v akom dalšom podniku budeme čakať. Samozrejme, že konečná stanica bol jedenz našich obľôbených podnikov kde si dáme kýbeľ (Capitan + Cola), vodnú fajku a zahráme Activity.
Poznáme sa....tak teda čo sa pokazilo? :D

Prvý problém boli rezervácie. Miesto sa našlo ale znamenalo to, že musíme začať o niečo skôr a vzhľadom na to, že sme nemali nič predom kúpené a pripravené to ideálna možnosť nebola. Nemali sme príliš na výber a tak sme sa rozhodli to zvládnuť.

Slečna M si myslela, že v ten deň pracujem a mala prísť ku mne na obed. 30minút pred jej príchodom som vbehla ku mne do práce a vysvetlila kolegyniam čo sa bude diať. Nechajte slečnu M zjesť jednu palacinku a potom jej dajte obálku v ktorej bola fotografia dalšieho podniku v ktorom sme ju reálne čakali. Celý čas som sa bála, že príde skôr a prichytí ma. Nič také sa nestalo a ja som utekala na dohodnuté miesto.

Tam som sa stretla už aj s mojím mužíkom a pánom D (priateľ slečny M). Vydýchli sme si, že aj napriek časovej tiesni sme to zvládli, už sme čakali len na oslávenkyňu....A tá nám to pekne vrátila.
Nevieme či tušila, že sa na ňu niečo chystá alebo nám chcela vrátiť, že sme v deň jej narodenín na ňu skoro celý čas kašľali lebo sme mali prácu s prípravou-napísala nám, že nepríde. Verte či nie, nebolo nám všetko jedno. Našťastie spojky v mojej práci mi dali vedieť, že dorazila a celkom nerozumie čo sa deje :D Meškala takmer hodinu!!!!! Obhryzené sme mali všetky nechty, tlačil nás čas kvôli dalšej rezervácii. Stále sme však mali čas.

Popíjali sme a tvárili sa, že nič dalšie sa nechystá. Nerozumiem ako je to možné, ale zatiaľ čo som ja bola na wc 3x ona ani raz!!! A tu bol problém-ako jej máme ujsť ked je pri nás?????? Účet bol už zaplatený (samozrejme o tom nevedela) a ona stále len sedí, do dalšej rezervácie ostávalo necelých 15minút.
Nie sme príliš nenápadní tajní agenti a či sa nám to páčilo alebo nie, vedela o čo nám ide. S veľavýznamným pohľadom sa dvihla, že ide (konečne!!!) na wc. Ledva zašla, pobrali sme veci a rozbehli sa preč. Na ostale po nás ostala len obálka, pred podnikom nás napadlo,že by sme sa mali uistiť,či tú obálku skutočne dostane do rúk. Tri hlavy sa naklonili do okna a ona nás zbadala. :D


Utekali sme takmer celú cestu (ako to len naše pľúca dovolili) do konečnej cieľovej stanice. Prišli sme 3minúty po rezervácii ale stôl nás našťastie ešte čakal. Rýchlo sme si vzali tortu (ktorú nám tam nechali v chladničke), objednali vodnú aj kýbeľ a snažili sa pripraviť posledné stanovište. Ešte neboli ani sviečky na torte a ona už stála pri našom stole. Poslali sme ju von :D
Ked boli konečne aspoň sviečky na svojom mieste a zapálené, zavolali sme ju späť a mohla sfúknuť sviečky :)

Večer dopadol parádne, posedeli sme. Vypili celý kýbeľ, mali super vodnú a zahrali nekonečne Activity či Zombie ruku. Cestou domov k slečne M sme sa obhadzovali zvyškami torty (čokoládovej!) :D

Možno moje plány nedopadnú nikdy tak ako majú, ale o to väčší zážitok a lepšia spomienka z toho vznikne :)
A k darčeku...okrem fotiek z podnikov (na ktorých sme boli samozrejme aj my), sme jej dali ešte fotky z príprav a s mužíkom špeciálnu krabičku s našou fotkou plnú malých rumov :D