Červenec 2017

Tam a zas späť

14. července 2017 v 12:37 | Deny.Kubi |  #užívaj
Kedže vďaka práci nemám až toľko voľného času ako by som sa priala, musím využiť každý voľný deň najviac ako sa dá.
A tak som cestovala jeden deň za rodinou a v deň druhý som sa aj vracala. 6hodín cesty ale stálo to za to..

Mám dve staršie sestry, ktoré majú už manželov, deti a tak sa už nestretávame tak často. Veď viete, okolonosti a tak...
Preto keď sme sa mohli stretnúť všetky naraz, vybavila som si voľno v práci a šup na vlak.
Vypili sme snáď litre kávy :D Ale viac ako so sestrami som nakoniec skončila s mojími synvcami -Jakubkom 12 a Riškom 2.
Riško je svojhlavý mladý muž, ktorý miluje autá. Rozporná všetky značky a samozrejme sa každého musí dotknúť. Bohužiaľ jeden dotyk nebol príliš príjemný hoci veľmi vtipný. Má výšku rovno po predný späťák a tak schytil hlavičku od stojaceho
auta :D Nezareagoval na to vôbec ale ja som skoro zomrela od smiechu :D


Jakubko je hokejista s ktorým už pomaly hýbe puberta :D Zadrtili sme Crasha na PS4, pričom som si nostalgicky zaspomínala, ako som to hrávala ešte keď som chodila na základnú školu (ešte na starej dobre PS1) och ľudia pamätáte si na Maxihru?????
.Poviem vám, grafika je o niečo lepšie (o dosť) oči vám z toho nevyliezajú kvôli pixelom a farbám ale zaoblenie hrán v hre spôsobilo, že sa postavička "kĺže" a tak sa v podstate sama zabije :D Takže čo oči ušetrilo, to nervy pekne zničilo. Už som na takéto hry stará, skoro mi srdce puklo keď som minula všetky životy :D
Okrem hry som dostala aj super náramky z gumičiek, ktoré ste mohli vidieť na mojom instagrame :)



Ale aby toho nebolo na ten jeden a pol dňa málo, stihla som sa ešte venovať aj novému členu rodiny-nemeckej doge Agi. Má 2mesiace a 12 kíl. Nevie ešte poriadne chodiť a nevydrží sama. To znamená, že som svoju noc strávila na matračke pri jej pelechu a nedajbože som šla na wc, už som ju mala v pätách :D

Druhý deň som opäť cestovala späť do hlavného mesta ale poviem vám, stálo mi to cestovanie a boľavá prdel za to. :)
Veľa mladých ľudí sa snaží rýchlo osamostatniť a dostať sa od rodiny čo najďalej a nebudem klamať, nebola som iná, no ako ide čas, som čoraz šťastnejšia keď môžeme stráviť spolu trochu času pokope ako predtým :)

Asne Seierstad - Jeden z nás-Príbeh o Nórsku

5. července 2017 v 22:38 | Deny.Kubi |  Knižnica
Túto knihu som vám už spomínala. Už je dočítaná a tak je na čase splniť svoj sľub a venovať jej jeden článok na tomto blogu. Lebo tá kniha za to stojí. Nie je to vôbec oddychové čítanie a verte mi, každá stránka ma stála viac a viac energie.
Åsne Seierstad
Výsledok vyhľadávania obrázkov
Je mladá novinárka na voľnej nohe, venujúca sa najmä reportážam z vojnových zón. No v jej tvorbe nenájdete len reportáže ale aj knihy. Konkrétne 5kníh, ktoré odzrkadľujú reportérsku prácu v Iraku, Afganistane, Srbsku, Čečensku a Nórsku. Zatiaľ jediným dielom preloženým do slovenského jazyka je však táto kniha.

Jeden z nás. Príbeh o Nórsku.

"Ľudia, podľa ktorých som stelesnené zlo, nechápu rozdiel medzi brutalitou a zlom. Brutalita nie je nevyhnutne zlom. Brutalita môže byť myslená dobre."

Dielo by sa dalo upútať jedným menom, menom hlavného "hrdinu", ktorý bude v histórii Nórska a celkovo sveta zapísané farbou 77obetí. Breivik.
Pamätáte si toto meno? Meno masového vraha, muža túžiaceho po moci a uznaní? Nebudem vám ho predstavovať, ani jeho život ani činy. Tomu sa totiž venuje väčšia časť knihy. Sledujeme jeho život od detstva k ohavnému činu až ku konečnej väzbe. Nechápavo a takmer bez dychu môžete sledovať prípravu na tento brutálny čin a následne celý priebeh. Nahliadnutie do hlavy človeka, ktorý samotný akt berie ako niečo nevyhnutné.
Nie je vám to dosť?
Autorka zároveň paralerne ukazuje sondu do zasiahnutých rodín. Predstavuje nám ešte deti, ktoré snívajú svoje sny a netušia, že ich život pohasne 22.júla 2011. Príbeh sa ale nekončí smrťou člena/členov rodiny....príbeh ide ďalej ako aj život a pozostalí sa musia zmieriť so smrťou blízkej osoby a pokúsiť sa ísť ďalej.
Viac vám o príbehu nepoviem. Len vás opäť varujem, že je to silný záber na city. Neraz som knihu odložila, neraz som mala v sebe takú zlosť, že by som najradšej niečo rozbila.
Nie je to literatúra na oddych ale povedala by som, že niekedy je takéto čítanie nutné.


(ak kliknete na fotografiu autorky presmeruje vás to na jej twitter z ktorého som fotku "ukradla")

Užívaj Topfest

3. července 2017 v 22:56 | Deny.Kubi |  #užívaj
Nastal čas na sľúbený článok ale ešte predtým sa vám pochválim, že som bola prijatá na magisterské štúdium scenáristiky na všmú - teda pokračujem vo svojej ceste bez určitého cieľa no za titulom, ktorý sa mi v gastronómii určite zíde :D
A dosť bolo žartov!
Viac ako nečakane sme sa na poslednú chvíľu rozhodli ísť na Topfest.
Náhodou pre osoby, ktoré tento festival ešte nepoznajú je to ten TOP FEST kde si môžete užiť skvelú rockovú-punkovú muziku a spoznať skvelých ľudí. Také sú moje skúsenosti, neplánujem tu robiť oneskorenú reklamu, to rozhodne nie ale chcem vám podať tento festival tak ako sme ho mohli prežiť s mužíkom a verte tomu, že sme ho nie len prežili ale najmä užili.

Cestu sme absolvovali v aute, čo bola napriek miernej zápche tá lepšia a pohodlnejšia varianta. Samozrejme, dá sa tam dostať aj vlakom a zo stanice kyvadlovou dopravou priamo na Piešťanské letisko ale nie sme už najmladší (hlavne môj mužík :D) a tak sme stavili na pohodlnosť.
Predom sme dostávali upozornenia, že bude zvýšená kontrola pri vstupe kvôli udalostiam vo svete ale na naše prekvapenie, zvýšená kontrola neplatila pre všetkých a išlo najmä o simpatie. My s mužíkom sme prešli bez problémov, zatiaľ čo auto pred nami pozerali snáď do poslednej omrvinky pod koberčekmi v kufri.

Našli sme si teda miestečko a už pri pokusoch o postavenie stanu sa prejavila priateľská povaha festivalových ľudí. Náš "sused" sa ochotne ponúkol, že nám pomôže (čiže mňa od tejto úlohy oslobodí :D). Zoznámili sme sa aj so zvyškom jeho partie s ktorými sme strávili viac-menej prvý deň.
O koncertoch v ten deň sa moc nerozpíšem lebo sme si ich ani tak neužili. Až na jeden, ale k tomu sa dostanem.

Hlavná udalosť v prvý deň bol úraz. Prekvapivo nie môj. Iba raz sa môj mužík odohodlal vstúpiť na toalety a nevyužiť chlapsky pohodlné pisoáre vonku a niekto (doteraz nevieme kto) mu zatresol vo dverách prst. Neznie to až tak zle všakže...no zatresol mu ten prst tak nešťastne, že mu ten plast takmer naskrz prerezal prst. Krv sa valila celou rukou. Rum nás chránil pred krutou realitou. Utekali sme hľadať pomoc a tu by som sa chcela trochu posťažovať na slabú ale naozaj slabú organizáciu SBS. Nik nevedel kde nájdeme stan prvej pomoci, nik z SBS nám nevedel povedať ani približný smer len sa znechutene odvracali pri pohľade na ranu. Ujal sa nás až asi 16-17 ročný brigádnik ktorý nás hrdinsky sprevádzal a hľadal s nami sanitku. Ešte raz mu takýmto spôsobom ďakujem lebo bez neho, by sme to hľadali asi doteraz. Rana nebola na šitie (našťastie) ale môj mužík skončil s ofačovanou rukou.

To nás nezastavilo....veru nie. V ten deň sme sa prechádzali areálom a nastala pre mňa asi jedna z najlepších častí festivalu, kedy som náhodou stretla speváka z Heleniných očí. Mám viac ako rada túto skupinu a viaže sa mi k nej aj viac príjemných spomienok. Mierne vydeseného speváka som vystískala a vydobila si pár fotiek :D

Rozprávanie tohto dňa by som ukončila pri koncerte Gogol Bordello. Najmä kvôli ich koncertu som na tento festival chcela zavítať.Už som mala tú česť zažiť jeden ich koncert v Prahe a poviem vám, že takú energiu akú dávajú oni do svojich koncertov len tak neuvidíte. Stojí to za to! Dôkazom toho je aj pogo do ktorého sme sa obaja s veľkým nadšením zapojili a prežili ho už v zdraví :D

Druhý deň sme chceli využiť naoplno a tak sme sa hneď ráno zúčastnili v stane Panta Rhei kvízu kniha/film a prebojovali sa na druhé miesto. (gratulácie neskôr). Vyhrali sme nejaké knihy, pexeso ale najmä sme si to veľmi užili :) Moderoval to veľmi príjemný chlapík, ktorý nešetril vtipom. Chcela som sa zúčastniť aj v súťaži v napísaní poviedky ale ohlučená hudbou som mala v hlave prázdno :D

Pred koncertami sme chceli naplniť aj naše žalúdky ale naša voľba nebola najlepšia. Natešení sme si šli kúpiť langoš do Langošového centra (naozaj sa može niečo volať takto) a úprimne, nič horšie som dávno nejedla. Bolo nám po ňom poriadne zle a ku koncu večera som mala pocit, že som sa syrom z neho priotrávila.

Keď bolesti trochu usúpili, prehovorila som môjho mužíka, aby so mnou šiel na kolotoč. Obrovksý retiazkový kolotoč!!!! Aby bolo jasné, mám panický strach z výšok ale jediné miesto kedy sa nebojím alebo to viem predýchať sú kolotoče a obzvlášť retiazkové! Síce môj mužík nadával celý čas a mala som pocit, že odpadne užili sme si to obaja (dúfam) :D

Ale mená z druhého dňa:
AMY MACDONALD- nečakala som nič a prišlo všetko. Takto v skratke by som charakterizovala vystúpenie tohto žieňaťa ktoré neviem popísať inak ako krása. Nádherná bytosť s nádherným hlasom, samé zimomriavkovo a slzy na krajíčku.
Pri tomto koncerte sme spoznali veľmi milý pár, ktorý prišiel najmä na jej vystúpenie a tak sme ich pustili pred seba (po preklade do prvého radu) aby si to poriadne užili a verte mi, niekedy som mala väčšiu radosť z ich reakcií ako zo samotného koncertu.
HEĽENINE OČI- opäť prvý rad a opäť som sa do sýtosti vyskákala aj s mojím mužíkom. Ich punk/rockové verzie "ľudových" pensičiek sú niečo, čomu sa nedá odolať.
ZÓNA A - posledný koncert, ktorý sme si stihli poriadne užiť, kedže mi na konci bolo už poriadne zle od žalúdka. Koník a jeho klasicky neklasické pohyby do punkových rytmov známych pesničiek nesmeli chýbať ani tento ročník a ani tento ročník som si nebola istá, či ten chlap je taký šťastný prirodzene alebo mu niečo k takej nálade a energii dopomáha :D

Aby som neklamala, pokúsili sme sa zúčastniť aj na koncerte božského Káju Gotta ale celý jeho koncert skončil miernym fiaskom kedy sa z jeho koncertu vykľul koncert jeho predskokanov a tak sme si počkali snáď na dve jeho piesne a odišli sme. Vidieli sme a odišli sme,..viac sme si užili jeho mladého fanúšika, ktorý bol už na viacerých jeho koncertoch a Kája bol jeho láska :D

V kocke: zbožňujem ľudí, atmosféru a hudbu na Topfeste. Kto nezažil, nech to budúci rok skúsi. :)
Boli ste niekedy na Topfeste? Na aký zážitok nemôžete zabudnúť? :) Napíšte mi do komentára :)
Vaša Deny.Kubi